Je červená polárna žiara NEBEZPEČNÁ? Slováci zdieľali príspevky, na ktoré reagujú odborníci
Začiatkom novembra 2023 sa nočná obloha nad Slovenskom a ďalšími európskymi krajinami rozžiarila červenou a purpurovou polárnou žiarou, ktorá je inak pre tieto zemepisné šírky vzácna.
Prečo červená?
Farba polárnej žiary závisí od chemického zloženia zemskej atmosféry a nadmorskej výšky, v ktorej reakcie s atmosférou prebiehajú.
Podľa Kanadskej vesmírnej agentúry a Správy národných parkov Spojených štátov sú síce polárne žiary v stredných zemepisných šírkach viditeľné zriedka, ale keď už sa objavia, deje sa tak zvyčajne počas najväčších magnetických búrok a prevládajú v nich červené farby.
Červené farby polárnej žiary sa objavujú vo vyšších vrstvách atmosféry, od 200 km do 300 kilometrov nad zemským povrchom.
Ján Kubančák a Šimon Mackovjak, vedci z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied (SAV), odmietli tvrdenie o tom, že červený odtieň polárnej žiary je znakom pálenia kyslíka.
„Červená farba v polárnej žiare je spôsobená emisiou fotónov s vlnovou dĺžkou 630.0 nm, ktoré vznikajú pri deexcitácií atomárneho kyslíka,“ uviedli. Samotným vyžiarením fotónov excitovaný kyslík stratí časť svojej energie, ktorú získal od kozmického žiarenia, ale jeho množstvo sa podľa nich nijako nemení.
Nie je nebezpečná
Odmietli aj tvrdenie, že polárna žiara je nebezpečná, pretože kozmické žiarenie preniká až do jadra planéty.
Kozmické žiarenie pochádza zo Slnka, z Mliečnej dráhy, alebo v prípade častíc s najvyššou energiou z priestoru mimo našej galaxie.
Častice pochádzajúce zo Slnka, ktoré interagujú so zemskou atmosférou a vytvárajú polárnu žiaru, nepredstavujú pre ľudí na Zemi hrozbu.
Zemská kôra podľa Kubančáka a Mackovjaka efektívne tieni všetky častice kozmického žiarenia.