Nedokážete zaspať mimo domova? Mozog vás CHRÁNI pred niečím nezvyčajným
Ocitli ste sa v hoteli alebo prespávate u niekoho na návšteve, ale spánok neprichádza? Nemusí za tým byť zlá posteľ, nepohodlie či zlý deň, ale váš mozog.
Prečo mnohí z vás nedokážu zaspať „na novom mieste“? Nehľadajte v sebe akúsi špecifickú príčinu. Pravdepodobne prechádzate „efektom prvej noci“ na neznámom mieste.
Ide o neustálu ostražitosť podobnú zvieratám, ktoré striehnu pred predátorom. Jav je známy aj ako „polovičný spánok“.
Praktizujú ho mnohé zvieratá
„Spánok je pre vedcov niečo ako hádanka. Väčšina zvierat to robí (nespí, ale striehne – poz. red. ), ale nie je úplne jasné, prečo je to potrebné. Namiesto toho, aby sa vyvinuli k životu bez odpočinku, niektoré zvieratá vyvinuli schopnosť doslova spať s jedným okom otvoreným,“ informuje o tom Mental Floss.
Takáto nočná stráž je typická pre delfíny skákavé, mrože, domestikované kury, kačice či napríklad veľryby druhu bieluha. Tieto zvieratá praktizujú jednohemisférický spánok s pomalými vlnami (USWS), v ktorom „odpočíva“ vždy len jedna polovica mozgu.
Skúmali dobrovoľníkov
Vedci poukazujú na to, že jav USWS sa vyskytuje aj u ľudí. Ľudský mozog vysiela signál o nebezpečenstve aj v prípade, že sa jeho majiteľ nachádza v novom prostredí ako je napríklad hotelová izba či napríklad apartmán. Ako na to prišli?
Odborníci skúmali 35 dobrovoľníkov, ktorí spali v laboratóriu počas dvoch nocí s týždňovým odstupom. Počas výskumu zaznamenávali ich srdcový tep, hladinu kyslíka v krvi, dýchanie a pohyby očí a nôh, aktivitu na oboch stranách mozgu.
Vedecký tím zacielil pozornosť na aktivitu pomalých vĺn (SWA). Tie totiž môžu naznačovať samotnú hĺbku spánku. „Počas prvej noci spánku subjekty neustále vykazovali väčšiu bdelosť v ľavej polovici mozgu. Ľavá hemisféra bola tiež citlivejšia na zvláštne (a teda potenciálne hrozivé) zvuky. O týždeň neskôr, keď sa subjekty vrátili do spánkového laboratória, bola v mozgovej aktivite subjektov väčšia symetria, čo naznačuje, že si zvykli na teraz známe prostredie. Ich SWA vykazovala rovnakú úroveň bdelosti alebo jej nedostatok v oboch mozgových hemisférach.“
Nájdu „vypínač“?
Spoluautorka štúdie, vedkyňa Yuka Sasaki sa domnieva, že ľudský mozog môže mať akýsi „miniatúrny systém“ ako majú veľryby či delfíny, známy ako tamojší „polovičný spánok“. Vedkyňa zároveň poznamenala, že v ďalšej fáze experimentu budú skúmať, ako vypnúť „efekt prvej noci.“ To by mohol byť koniec „nepokojného spánku“.
Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.
Foto: ilustračné