T. Drucker: Politik musí mať aj výsledky. Nestačí len bľabotať a politikárčiť

Zdroj: TASR/Pavol Zachar

Politické prekvapenie roka! Strana Tomáša Druckera Dobrá voľba sa v polovici decembra 2021 spojila s platformou Alojza Hlinu Umiernení konzervatívci. Dnes si hovoria „Dobrá voľba a Umiernení“. Spojením chcú vyplniť stredový priestor a byť tak alternatívou voči Matovičovi, ako aj voči Ficovi.

V rozhovore s Tomášom Druckerom sa dočítate:

• prečo sa spojili niekdajší politický súperi do jedného subjektu,
• koho chcú politicky osloviť,
• prečo s Alojzom Hlinom označili Igora Matoviča za politický vírus, ktorý ničí Slovensko,
• čo by Drucker dnes urobil inak, keby bol ministrom zdravotníctva,
• čo ho v živote poháňa vpred.

Ako chce toto do politiky vrátiť strana, ktorá sa v prieskumoch pohybuje medzi 2 až 3 %?

Vôbec by som nehádzal flintu do žita. Samozrejme, že by som si želal, aby sme mali v prieskumoch 20 až 30 %. Problémom je tá obrovská rozdrobenosť a nedôvera ľudí. Súčasná vládna garnitúra a koalícia túto nedôveru len prehlbujú. A vidíme, že za posledné dva roky sa na politickej scéne nič neudialo a našou úlohou je dôveru obnoviť.

Boli ste minister zdravotníctva. Ako svoju funkciu vnímate s odstupom času?

Som vďačný za možnosť, že som pôsobil dva roky ako minister zdravotníctva. Podarilo sa nám urobiť obrovské zmeny. Bol to reexport liekov, 300 miliónov eur ročne pacientom uchmatli a predávali lieky, to už skončilo. Zaviedlo sa elektronické zdravotníctvo, elektronické lieky. Predstavte si, že by sme teraz počas pandemických vĺn, keď nás nepustili von, chodili k lekárom pre recepty. To by bolo nemožné. Podarilo sa nám sem dostať inovatívne lieky, došlo k obnove zdravotníckej techniky.

Možno to vyzerá ako kvapka v mori, ale ja som vďačný za každý jeden deň.

Stále je čo zlepšovať, žiadna reforma nie je konečná. Žiaľ, odkedy som odišiel, prešli štyri roky a neurobilo sa z toho veľa. Z toho mi je smutno a je mi to ľúto, lebo bolo na čom stavať a bolo v čom pokračovať.

Kritizujete vládu. Čo by ste vo vláde robil inak vy?

Dlhodobo som reprezentantom zmien v zdravotníctve. Ale to, čo dnes nazývame reformami, sú také drobné parametrické zmeny a ešte aj zle urobené.

Je to taký až návrat k socializmu, kde má úzka skupina ľudí na ministerstve rozhodovať o tom, kde, aká nemocnica a čo bude robiť. Čo majú a ako majú liečiť ľudí.

Za 36 rokov sme nepostavili novú nemocnicu na Razsochách, a takto ju máme na dosah! Dnes dokonca máme finančné prostriedky, vidíme, aký obrovský exodus mladých ľudí zo Slovenska je. Len v Českej republike je to 400-tisíc ľudí a ak chceme naozaj zabezpečiť dobré dôchodky, ak chceme zabezpečiť, aby tu mal kto pracovať, musíme ľudom dať perspektívu. To je aj, samozrejme, skvalitnenie školstva a zabezpečenie bývania.

Ako sa dá udržať mladých ľudí na Slovenku?

Sám mám syna, ktorý chce ísť na vysokú školu a vôbec nediskutujeme, že by mal študovať na Slovensku. Pretože slovenské školstvo, vo výsledkoch a v uplatnení, nemá šancu konkurovať zahraničnému. Samozrejme, že si želám, aby to, čo nadobudne štúdiom a praxou v zahraničí, uplatnil doma na Slovensku. To, že vidíme obrovský exodus mladých ľudí, ktorí odchádzajú žiť a pracovať do zahraničia, nie je vyvážené. Alfou a omegou je preto zlepšiť perspektívu života u nás.

Ale ako, keď mladí odchádzajú a deti sa nerodia? Čo s prestarnutou populáciou?

Máme obrovský demografický problém. Prichádzame o generácie ľudí. A na to, aby tu ostali, aby mali dobré vzdelanie, dobré uplatnenie, dobrú kvalitu života, za cieľ si musíme dať získať tých z Česka. Lebo tí sú od nás trošku viac na západ a vo veľkom tam odchádzajú naši ľudia. Ak našich susedov dokážeme presvedčiť, že Slovensko je zaujímavá krajina pre život, pre prácu, tak sme za vodou, tak sme vyhrali.

Skúsme z iného súdka. Prezraďte niečo o sebe. Boli sviatky, ktorý darček vás potešil najviac?

Tým, že mám rodinu a deti, som v etape života, keď ma baví darčeky dávať. Ale musím sa priznať, že jeden darček ma prekvapil a neviem ako alebo kto zistil, že by sa mi páčil… Veľmi ma potešila kniha od Richarda Overyho. Volá sa Krv a ruiny a popisuje celé obdobie, ktoré smerovalo k druhej svetovej vojne, aké zmeny sa diali v Európe a myslím, že je z čoho sa poučiť aj v súčasnej dobe.

Čo drží Tomáša Druckera takpovediac pri živote?

Je toho viac, ale asi je to moja výchova a história mojich predkov, starých rodičov, ktorým vtedajšia doba neumožnila ani študovať. Či už kvôli ideológii alebo náboženstvu. A nemohli ísť študovať ani ich deti. To je niečo silné, čo vo mne zostalo. Mám to šťastie, že žijem v inom čase a v inom svete, a preto som presvedčený, že mám využiť všetko, čo som dostal, alebo mi bolo prepožičané, aby som to odovzdal ďalej a dal svojim deťom dobrý život. Toto ma ženie vpred: Máš šťastie. Urob niečo, aby tí ďalší mohli žiť minimálne tak isto.