ZMOS odmieta účelový a nesystémový zásah do zákona o miestnych daniach
ZMOS poukázal na to, že v programovom vyhlásení vlády je kladený dôraz na zvyšovanie majetkových daní.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) odmieta účelový a nesystémový zásah do miestnych daní. Nesúhlasí s poslaneckým návrhom zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorý Národná rada (NR) SR už posunula do druhého čítania. Informoval o tom ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.
Nesystémový zásah
Obciam, ktoré sú správcom dane z nehnuteľností, by sa mala podľa novely zákona vytvoriť právna možnosť oslobodiť od dane alebo znížiť túto daň aj v prípade stavieb a nebytových priestorov slúžiacich na šport a športové aktivity.
Podľa ZMOS ide o účelový a nesystémový zásah do princípov daňového konania v prípadoch vyrubovania a správy dane z nehnuteľností, ktorý je druhým najdôležitejším vlastným zdrojom financovania miest a obcí.
V tomto zmysle združenie v rámci medzirezortného pripomienkového konania uplatnilo zásadnú pripomienku.
ZMOS poukázal na to, že v programovom vyhlásení vlády je kladený dôraz na zvyšovanie majetkových daní. „Naopak, realizáciou návrhu by došlo k zníženiu ich výnosu, čo bude mať negatívny vplyv na rozpočty miest a obcí. V odôvodnení sa uvádza, že predkladateľ nevie vyčísliť, aký dosah na rozpočty miest a obcí bude mať predložený návrh, no súčasne sa v ňom deklaruje, že bude minimálny,“ dodal Kaliňák.
ZMOS chystá VEĽKÚ petíciu za viac volebných obvodov na parlamentné voľby
Čím budú samosprávy svietiť a kúriť? ZMOS žiada zvolanie mimoriadnych parlamentných výborov
Rozdielne posudzovanie
ZMOS za nesystémový zásah do daňových princípov považuje najmä to, že návrhom sa vytvára priestor na rozdielne posudzovanie a zdaňovanie rovnakých stavieb a činností v nich, čím sa zvýhodní jeden typ daňovníka pred druhým.
Združenie poukázalo na to, že v športových objektoch sú priestory, ktoré ich majitelia využívajú napríklad na prenájom reštauračných zariadení, bufetov či fitnescentier.
„Ide často o daňovníkov, ktorí sú vlastníkmi lyžiarskych centier, akvaparkov, hotelov, kúpeľných, rekreačných, zdravotníckych zariadení. Týmto sa vytvára tlak na masívne oslobodzovanie a znižovanie daní v centrách cestovného ruchu,“ skonštatoval Kaliňák.
Okrem toho by sa podľa neho „športovým objektom“ na účely dane z nehnuteľnosti mohli stať aj stavby administratívnych budov firiem, v ktorých je umiestnená napríklad posilňovňa či malé wellness.
Riziko tlaku a diskriminácie
ZMOS tvrdí, že existuje reálne riziko tlaku zo strany týchto daňovníkov, aby boli od dane zo stavieb oslobodené aj ich stavby, čo by prehĺbilo negatívny dosah na rozpočty miest a obcí.
Podľa ZMOS tento návrh vytvára priestor na daňové špekulácie a nerovnosť pred zákonom. Konštatuje, že všeobecne by bolo ťažko možné presne definovať, ktorá stavba je určená čiastočne, prevažne alebo úplne na šport a športové aktivity.
ZMOS podotkol, že veľa stavieb, ktoré sú účelovo určené na šport a športové aktivity, sú v súkromnom vlastníctve a športová činnosť v nich sa vykonáva na účel zisku, ide teda o podnikateľskú činnosť.
V tejto súvislosti upozornilo združenie na inštitút diskriminácie vo vzťahu k ďalším podnikateľským subjektom, ktorých stavby nie sú od dane oslobodené. Oslobodenie od dane zo stavieb alebo zníženie dane zo stavieb, ktoré slúžia na šport a športové aktivity, je podľa ZMOS možné realizovať v podmienkach obce plošne, nie výberovo, inak dochádza k diskriminácii významnej časti iných daňovníkov.
Ilustračné foto, TASR