Ženy v zákulisí slovenského hokeja: A prečo by SZĽH nemohlo mať prezidentku, tvrdí Chelsea J. Kubek

Náš seriál rozhovorov s dámami, ktoré pracujú v slovenskom hokeji, odštartuje hlásateľka a asistentka generálneho manažéra z Michaloviec Chelsea Jeanette Kubek.

Ako ste sa dostali k tejto práci?

„Spomínam si, že pred ôsmimi rokmi, počas mládežníckeho turnaja prišiel návrh od rodičov hlásiť v dvoch jazykoch, aby mal turnaj lepšiu úroveň. Návrh padol na mňa, v tom čase fanúšičku môjho mladšieho brata, pretože si väčšina ľudí spájala moje cudzie meno s perfektným ovládaním cudzieho jazyka. Napokon som to skúsila a po toľkých rokoch môžem zhodnotiť, že hovorová angličtina väčšinou neobsahuje špeciálnu športovú terminológiu. Musím však povedať, že sa mi zmena z diváckej tribúny do boxu časomiery zapáčila.“

Takže ste napredovali?

„Áno, postupne som začala častejšie hlásiť mládežnícke zápasy Michaloviec a hneď nasledujúcu sezónu som hlásila už aj zápasy mužov Dukly. Počas štúdia na vysokej škole som nebola stále doma, keďže som bola na internáte v Banskej Bystrici. Našťastie v tom čase tam fungoval univerzitný tím UMB Hockey Team, kde som si vyskúšala hlásiť na úrovni Európskej univerzitnej hokejovej ligy.“

Nezostali ste však len pri hlásateľskej činnosti…

„Nie. V decembri 2018 som sa stala asistentkou manažéra HK Mládež Michalovce a odvtedy sa môj život začal intenzívnejšie uberať hokejovým smerom.“

A to nie je všetko, však?

„Rok 2019 bol pre mňa doposiaľ hokejovo najpestrejší. Všetko to začalo hlásením v Piešťanoch na turnaji Vlada Dzurillu. V apríli som sa stala členkou organizačného výboru Majstrovstiev Slovenska starších žiakov, pokračovalo to hlásením prípravných zápasov reprezentácie Slovenska pred MS a vyvrcholilo to samotným šampionátom v Košiciach.“

Tam ste mali čo na starosti?

„Bola som členkou organizačného výboru a zastávala pozíciu koordinátorky dobrovoľníkov, no mala som aj možnosť hlásiť niekoľko zápasov na šampionáte.“

Ani to nie je všetko…

„Potom som dostala možnosť hlásiť Summer Hockey Challenge turnaj hráčov do 20 rokov v Poprade a následne som bola privítať ako hostiteľ mužstva reprezentáciu Švédska do 18 rokov, s ktorými som strávila nezabudnuteľný týždeň na Hlinka – Gretzky Cup v Piešťanoch.“

Nebyť koronavírusu, mali by ste znovu niečo nové. Je tak?

„Bohužiaľ, kvôli COVID-19 boli MS do 18 rokov v Spišskej Novej Vsi zrušené a aj celá hokejová sezóna.“

Aký ste mali vzťah k hokeju predtým, ako ste s ním prišli do pracovného styku?

„Mala som k nemu bližšie, pretože sa mu venoval môj mladší brat, ktorý bol brankárom. Vtedy som netušila, že sa dá na hokej nahliadať aj z iného uhla ako toho fanúšikovského.“

Čo vás zlomilo k tomu, aby ste pracovali v hokejovom prostredí?

„Zhodnotila by som to troma faktormi: Neopísateľná atmosféra, rozmanitosť a zákulisie tohto športu.“

Radili ste sa s niekým, či vôbec ísť do prevažne mužského kolektívu?

„Vždy sa zvyknem radiť s mojimi rodičmi. Nebolo to výnimkou ani v tomto prípade. Keď sa prvýkrát naskytla takáto príležitosť, tak som im o nej hneď povedala. S úsmevom môžem povedať, že ma podporili, inak by som sa tomu asi nezačala venovať. Ich podporu mám doteraz. Zvykneme si nájsť čas a rozoberať zápasy, ktoré som odhlásila. Rozprávame sa, a samozrejme nikdy nevynechám zaujímavé situácie.“

Čo na to povedalo vaše „širšie“ okolie?

„Nie všetci boli nadšení, ale museli si zvyknúť. Spočiatku im prekážalo, že často trávim čas na zimnom štadióne, no teraz sa čudujú ak tam nie som (smiech).“

A čo v súkromí, myslíme partner. Mal pre to pochopenie?

„Môj posledný partner bol hráčom univerzitného tímu UMB Banská Bystrica a často sme spoločný čas trávili na zimnom štadióne. Môžem zhodnotiť, že to bol spočiatku veľmi vydarený vzťah, keďže sme sa vzájomne vďaka spoločným záujmom podporovali.“

Neľutujete. že ste sa rozhodli pre hokej?

„Nie. Aj keď sa to nemusí zdať, veľmi veľa som sa pri hokeji naučila. Hokej mi vniesol do života veľa nových priateľstiev a s nimi rôzne zážitky. Prostredníctvom tohto športu som sa naučila porozumieť ľuďom bez ohľadu na ich vek a vzdelanie. Počas MS v Košiciach som zistila že žiaden problém nie je taký veľký aby ho nebolo možné vyriešiť. Týždeň so švédskou reprezentáciou hráčov do 18 rokov ma vtiahol do celkového diania turnaja.“

Ako vás prijali v kolektíve, kde je väčšina mužov?

„V tom čase to bolo zriedkavé aby bola žena hlásateľkou. U nás v Michalovciach sa na tejto pozícii do roku 2012 striedali iba chlapi, v súčasnosti sme tri hlásateľky. Čo sa týka pozície asistentky, myslím si, že aj v tejto oblasti je názor a pohľad ženy dôležitý. Podľa mňa to vždy prinesie kvalitnejší výsledok, keď sa spoja názory mužov a žien.“

Žena v hokeji, to je často zvláštnosť. Stretli ste sa aj s nejakými nepríjemnosťami?

„V čase, keď som s hlásením začínala, tak to bolo zvláštnosťou. No v súčasnosti je takmer na každom druhom štadióne na Slovensku je hlásateľka. Veľmi dobre si pamätám na nepríjemnú poznámku zo strany divákov po prvom odhlásenom zápase: ,Žena a hlási hokej? To je akoby ste žene dali rúbať drevo!“ V prvom momente som túto poznámku vstrebávala ťažko, no po čase, keď sa mi podarí úspešne odhlásiť zápas, si vždy v duchu poviem, že som v tom rúbaní dreva naozaj dobrá (úsmev).“

A čo v pozícii asistentky?

„Našli si aj takí, ktorí si mysleli, že mojou náplňou práce je iba príprava kávy. Našťastie manažér v tom mal jasno a dal mi možnosť venovať sa nielen administratíve, ale aj rôznym projektom.“

Viete si predstaviť, že by na čele hokejového zväzu raz stála žena, tak ako to je v prípade prezidentky Slovenska Zuzany Čapútovej?

„V prípade našej novej prezidentky to hodnotím ako veľmi príjemnú zmenu. Naša prezidentka je príkladom toho, že každú funkciu môže plnohodnotne zastávať aj žena. Najmä preto by som veľmi rada uvítala na poste prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja zmenu v podobe ženy-prezidentky.“