Zemetrasením na východe to skončiť NEMUSÍ: Toto sú NAJRIZIKOVEJŠIE oblasti na Slovensku
Zemetrasenie na východe svojou silou šokovalo celé Slovensko. V krajine však máme viacero lokalít, kde hrozia silné otrasy. Ktoré sú to?
V pondelok (9. októbra) zasiahlo východné Slovensko silné zemetrasenie. Spôsobilo rozsiahle škody, keď zničilo domy, budovy pošty a za obeť mu padli aj minimálne dva kostoly, ktoré budú musieť zbúrať.
Zemetrasenie, ktoré malo mať silu 4,9 lokálneho magnitúda, bolo najsilnejším za viac ako 90 rokov!
Epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo v katastri obce Ďapalovce. Po otrasoch ostalo v šoku celé Slovensko. S tak silným zemetrasením nikto nepočítal. Ako informoval portál iMeteo.sk, na našom území sa nachádza viacero lokalít, v ktorých hrozia silné zemetrasenia. Ktoré to sú?
Ktoré bolo najničivejšie?
„Slovensko je krajina so strednou seizmickou aktivitou. Na našom území síce nedochádza k častým a silným zemetraseniam, ale to neznamená, že sa u nás zemetrasenia neobjavujú vôbec. Faktom je, že ročne zaznamenáme na Slovensku až 80 zemetrasení, hoci väčšina z nich je veľmi slabých,“ informuje iMeteo.sk.
Slovensko už v minulosti postihlo niekoľko veľmi silných zemetrasení. Najsilnejšie a najničivejšie zemetrasenie s epicentrom na Slovensku bolo 28. júna 1763 pri Komárne. Otrasy boli také silné, že popadali stovky budov a domov a pod sutinami zahynulo 200 až 300 ľudí.
Na Slovensku už vieme vyčleniť niekoľko lokalít, kde je podľa portálu hrozba a miera možného zemetrasenia vyššia než v iných lokalitách.
Najaktívnejšie oblasti na Slovensku
„Seizmicky najaktívnejšou oblasťou na Slovensku je okolie Komárna a priľahlé časti severného Maďarska popri Dunaji. Príčiny týchto silných zemetrasení môžeme pravdepodobne hľadať hlboko v tektonickom rozhraní medzi karpatským a panónskym blokom zemskej kôry, uvádza Enviromagazín,“ píše iMeteo.sk s tým, že najsilnejšie pocítené zemetrasenia boli v tejto lokalite v roku 1763, 1783, 1806, 1822, 1851 s magnitúdou 5,1 až 5,8.
Druhou veľmi aktívnou zónou Slovenska je oblasť Malých Karpát od Bratislavy po Vrbové. „V oblasti môžeme vyčleniť tri podoblasti – Bratislava, Pernek – Modra, Dobrá Voda. Oblasť Dobrej Vody je najaktívnejšou seizmickou oblasťou v 20. storočí. Najsilnejším v epicentrálnej oblasti Dobrej Vody bolo zemetrasenie v roku 1906 a 1930 s magnitúdou 5,7 a 5,0,“ vysvetľuje portál.
Treťou najrizikovejšou lokalitou je oblasť od Trenčína po Žilinu. V tomto mieste je zdrojom zemetrasení tektonicky pomerne živá sutúrna zóna (tektonické rozhranie) styku vnútorných a vonkajších Karpát v zóne bradlového pásma.
Kde ešte hrozia zemetrasenia?
„Ďalšou lokalitou je oblasť stredného Slovenska v okolí Banskej Bystrice. Práve v okolí Kremnice a Banskej Štiavnice bolo zaznamenané vôbec prvé ničivé zemetrasenie na našom území v roku 1443. Jeho intenzita sa odhaduje na magnitúdu 5,9. Okolie Banskej Bystrice totiž leží na križovaní severojužne orientovaného stredoslovenského zlomového systému a východo-západne prebiehajúceho plytkého tektonického rozhrania – čertovickej línie,“ prezradilo iMeteo.sk.
Ako ďalšiu rizikovú lokalitu môžeme označiť oblasť Vysokých Tatier, poľského Podhalia a severného a stredného Spiša. Podľa portálu môžeme otrasy v podhorí Vysokých Tatier dávať do súvislosti s výzdvihom Tatier v severnom vrchole západokarpatského oblúka: „Javy na Spiši, najmä v Levočských vrchoch, by mohli mať súvis so severným priebehom muránskeho zlomu.“
Ako posledná z rizikových lokalít je práve oblasť Zemplína. Naša najvýchodnejšie situovaná zemetrasná zóna je podľa iMeteo.sk akousi geologickou križovatkou rôznych rozhraní: „Stýkajú sa tu vonkajšie flyšové Karpaty s bradlovým pásmom, neovulkanitmi Slanských vrchov, Vihorlatu a Popričného, s východoslovenským výbežkom panónskej panvy a na severojužne orientovaných hornádskych zlomoch, oddeľujúcich podľa niektorých štúdií západokarpatský a východokarpatský blok.“
Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.
Foto: ilustračné