Vianočná výzdoba POBÚRILA ľudí: Cítime sa ako v Maďarsku a ŽIADAME nápravu!
Vyvolalo to v meste rozruch! Pred vstupom na rožňavské námestie po novom svieti nápis Šťastné Vianoce, avšak v maďarčine.
„Sme pobúrení, nedodržiava sa tu jazykový zákon… Pán poslanec si presadil. Žiadame o nápravu,“ napísala jedna z diskutujúcich do skupiny na sociálnej sieti, ktorá má vyše 7-tisíc členov. Názov skupiny v tomto zmysle vyznieva paradoxne. ROŽŇAVA a OKOLIE sú SPOLU!
„Plne s vami súhlasím a pripájam sa so žiadosťou o nápravu,“ dodáva ďalší člen skupiny. „Už sa cítim ako v Maďarsku,“ vyjadruje svoje pocity iný diskutujúci.
Boldog Karácsonyt
Viaceré podobné reakcie vyvolal nový prvok vo vianočnej výzdobe pred rožňavským námestím. Vysvietený nápis nad cestou praje šťastné Vianoce v maďarskom jazyku. Po čase však niekto z diskutujúcich upozornil na fakt, že v inej časti Námestia baníkov je aj pôvodný nápis v slovenskom jazyku.
Do redakcie nám prišiel aj e-mail od čitateľky, ktorá si želá ostať v anonymite. Nepáči sa jej, že nápis v slovenčine je menší ako ten maďarský. „Vianočné osvetlenie Veselé Vianoce je na začiatku prístupovej cesty k nádhernému štvorcovému námestiu, je menšie, má cca 2,5 metra. Keďže je plné zvončekov, je málo výrazné, skoro schované za obrovským ihličnanom pri pohľade z auta. Ale pri hlavnom vstupe na námestie je len maďarský nápis Boldog atď. v dĺžke cca 4,5 metra bez ozdôb, čo si každý všimne.“
Čitateľka ďalej poukazuje na fakt, že v meste žije celý život a nikdy sa nestretla s národnostnými problémami, no myslí si, že úradný jazyk by mal byť aj pri výzdobe nadradený jazyku národnostných menšín.
Prečítajte si aj
Vy nemáte iné starosti?
Diskusia v spomenutej skupine však nebola jednostranná. Objavili sa aj viaceré protichodné názory. „Prečo by to bola hanba? Buďte radi, že máme vôbec nejakú výzdobu, či maďarská alebo slovenská!!! Vám už všetko vadí. Bože, vy nemáte iné starosti??? kontruje jedna z diskutujúcich. "Žijeme v dobách, keď sme ako národ ťažko skúšaný. Skúsme byť empatickejší, zahoďme staré spory a nájdime spoločnú reč. Jeden nápis nás už hádam viac nerozháda,“ pridáva sa ďalší.
K téme sa vyjadril aj primátor Rožňavy: „V našom meste žije aj maďarská komunita a sú medzi nimi aj naši priatelia, tak prečo by sme ich nepotešili takou maličkosťou na Vianoce? Na začiatku mesta je po slovensky. Krásne sviatky prajem všetkým a skúsme tolerovať aj iných okolo seba, či to je iná národnosť, vierovyznanie či je osoba zaočkovaná alebo nie je, stále je to občan nášho mesta,“ uviedol Michal Domik.
Kto má pravdu?
Redakcia Dnes24 oslovila kanceláriu Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny, ktorý v tejto súvislosti upozornil na zaujímavý paradox. „V prvom rade vyvesenie takého nápisu je prejavom tolerancie a uznanie toho, že sa uznávame navzájom. V skutočnosti v Bratislave alebo v Košiciach alebo hocikde na území Slovenskej republiky menšinový jazykový zákon nedovoľuje umiestniť nápis "Merry Christmas“, lebo anglická menšina nikde nedosiahla 15 %-nú hranicu, ale je to skôr o komunikácii a bolo by dosť absurdné žiadať odstránenie takého nápisu," odpovedá Zoltán Kovács, vedúci sekretariátu Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny.
Zákon o používaní jazyka národnostných menšín podľa neho hovorí jasne: „Všetky nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, sa môžu uvádzať aj v jazyku menšiny.“
Na otázku redakcie, či na Úrade splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny už zaznamenali obdobný spor ako v Rožňave, Kovács odpovedá: „Takéto vianočné nápisy sú bežnou súčasťou miest od Šamorína po Kráľovský Chlmec. S podobnou značnou netolerantnosťou sme sa ešte nestretli.“