Talentovaného Róma označili na Slovensku za retardovaného. V zahraničí získal UZNANIE

Zdroj: Archív Juraja Pleška

Na Slovensku prežil Romain Coppet, pôvodne Juraj Pleško, veľmi ťažký štart do života. No vďaka talentu a neuveriteľnej húževnatosti sa vypracoval na uznávaného umelca, ktorý pretancoval svet.

Romain už ako malé dieťa pociťoval nespravodlivosť. „Keď som dovŕšil rok, úrady na Slovensku ma označili za mentálne retardovaného, pretože som neovládal slovenský jazyk a nemal som hygienické návyky. Mám to aj zdokladované,“ šokuje.

Ocitol sa v dojčenskom ústave a neskôr odštartovala jeho „púť“ po detských domovoch. Od troch rokov vyrastal v Dolnom Kubíne, kde zotrval dva roky. Potom si ho začali úrady prehadzovať ako horúci zemiak.

Našiel ju po rokoch

Raz bol v Ratkovej, potom Hrachove, Istebnom, Fiľakove, Rimavskej Sobote aj v Košiciach. Oporou mu mohla byť sestra, záblesk nádeje však zhasol priveľmi rýchlo.

„Dva roky sme v Istebnom vyrastali vedľa seba. Nataška tam ostala, mňa presunuli ďalej.“ Kontakt medzi súrodencami sa pretrhol na veľmi dlhý čas. „Našiel som ju po 43 rokoch,“ vysvetľuje.

„Dnes robí v zdravotníckom zariadení v Dolnom Kubíne. Má krásne deti, a to Tomáška a Damiánka. Tomu druhému som za krstného otca,“ rozpráva nám s hrdosťou v hlase.

Tanečník má ešte niekoľko súrodencov, no kontakt s nimi si nepestuje. „Myslím, že je to takto lepšie,“ dodal.

Článok pokračuje pod fotkou.

Zneužívanie i láska

Pri spomínaní na minulosť priznáva, že ako dieťa bol veľmi zvedavý a mal veľa energie. „Bol som veľký šinter a mal som také veľké ústa… Stále som „išiel do zákazov“… Viac-menej som sa nebál, a to napriek tomu, že som vedel, že ma tam zbijú,“ spomína.

Rebelstvo sa podľa jeho slov fyzicky trestalo. „Každý deň som bol v riaditeľni, kde ma po zadku mlátili lyžiarskou palicou,“ hovorí Romain s tým, že nezostalo len pri tom.

„A keď som mal 8 až 9 rokov, bol medzi nami učiteľ, ktorý nás sexuálne zneužíval. No ja som sa nedal, pretože som už nejako podvedome tušil, prečo ma asi k sebe volá,“ šokuje mladík.

Už ako „energiou nabité dieťa“ zamestnancom počas popíjania kávy tvoril program, do ktorého zapájal i ostatných zverencov. „Bol som rád, že ma tam majú radi,“ priznáva. Niektoré vychovávateľky ho dokonca pozývali k sebe na Vianoce.

Stereotypy

Jedna z vychovávateliek chcela, aby nastúpil na konzervatórium a naučil sa hrať na husliach. „Pretože som Róm, tak sa mám naučiť hrať na husliach? To sú také stereotypy! Keď však skončíte osobitnú školu, čo môžete robiť? Nič… Učiteľky mi síce vraveli, že nepatrím do takýchto zariadení, že štát sa pomýlil, ale čo môže učiteľka,“ spomína Romain.

Ako dieťa sa sám seba pýtal, aký darček dostal od toho najvyššieho. „Juro, aký darček ti dal Pánbožko? Nevedel som, všetko som sa naučil až vo Francúzsku,“ hovorí.

Šok v reálnom živote

Naďalej sa zvŕtal medzi zamestnancami v detských domovoch. „Pomáhal som pravidelne v kuchyni, napriek tomu, že to bolo zakázané riaditeľom, aby som mohol mať trochu väčší prídel mäsa alebo viac jedla,“ priznáva mladý tanečník.

Na učňovke sa vyučil za záhradníka, no k tomuto remeslu nemal žiaden vzťah. To však nebol jediný problém.

„Keď vykročíte z detského domova, zažijete v reálnom živote šok. V týchto zariadeniach ma naučili počítať a rozprávať veľmi dobre po slovensky. No po praktickej stránke som nevedel nič,“ vysvetľuje Romain.

Článok pokračuje pod fotkou.

Zmena vďaka náhode

Dvere k umeniu mu ako prvá pootvorila riaditeľka divadla Anna Koptová, ktorá bola počas Československa vôbec prvou Rómkou v parlamente. Začal pracovať v košickom divadle Romathan.

„Keď som prišiel do divadla, nepoznal som žiadne cigánske tance, nevedel som hovoriť ani spievať v tomto jazyku. Nevedel som nič o kultúre, bol som analfabet,“ spomína. Okolie si však všimlo jeho prirodzený pohybový a organizačný talent.

Romain zaujal istú parížsku nadáciu, ktorá si ho vyhliadla priamo v divadle a pozvali ho na stáž do Francúzska.

„Keď som prišiel, mal som pocit, že som na inej planéte. Často som sa obzeral za seba, či ma nezbije nejaký skinhead.“

Romaina a ďalších dvoch tanečníkov vďaka stáži pozvali na univerzitu.

Len s topánkami

Na Slovensko sa vrátil doslova na skok. Doma totiž Romaina skoro nič nedržalo. Do Francúzska odišiel na prahu dospelosti. Romain spomína, na zložité začiatky: „Veľakrát som nemal čo jesť, nevedel som jazyk.“

„Vybral som sa do Paríža len s jedným párom topánok na flamenco, ktoré mi daroval profesor Pétia Iourtchenko počas stáže, pretože som vtedy nemal peniaze,“ spomína.

Darované topánky mu priniesli šťastie. Stali námetom na jeho predstavenie Čarovné topánky, ktoré odohrali v Amerike, Švajčiarsku, Španielsku, Nemecku, Taliansku a v Maďarsku. Topánky od profesora má dodnes.

Článok pokračuje pod fotkou.

Známa herečka

Prvé veľké vystúpenie zažil v hlavnom meste. „Tancoval som v Grand Opera v Paríži, kde bolo asi 2-tisíc ľudí. Po vystúpení bolo počuť aplauz, ktorý som v živote nezažil. Bol som hrdý, pretože som tancoval v nerómskej skupine, a to ako jediný Róm,“ pochválil sa nám.

Ďalší veľký zážitok sa udial za oponou. „Prišla Annie Girardot a povedala mi, aby som neprestal tancovať. Vtedy som nevedel, kto je nejaká Annie Girardot (francúzka herečka, ocenená cenou Cézar, pozn. red.).“

Nerómska mama

Vo Francúzsku nenašiel len lásku k tancu. Spoznal tu aj svoju náhradnú matku Monique. Keď sa prvýkrát stretli, bol učiteľ a ona žiačka.

„Naučila ma, čo je to láska. Nemusela ma vtedy zobrať k sebe bývať a urobila to… Skôr dávala mne ako sebe,“ spomína. Dnes má Monique 75 rokov a jej „skoro syn“ ju miluje a chráni ako vlastnú matku.

Život v cudzine mladého Róma poriadne zmenil. „Po príchode do Francúzska som bol arogantný človek. To štát ma takého vychoval,“ hovorí bez servítky. Rešpektovať ľudí sa naučil až tam. „Keď poviete človeku slová ako ďakujem a prosím si, ste lepším človekom! Viete, aj keď je niekto žobrákom, nikto nemá právo ho kopať,“ dodáva.

Článok pokračuje pod fotkou.

Písal prezidentovi

Tanečník požiadal neskôr francúzsku vládu o politický azyl a ako dôvod uviedol to, že ho niekoľkokrát napadli skinheadi v Žiline. Komisia uznala jeho talent, politický azyl ale zamietla. „Mal som právo na peniaze a bývanie, ale odmietol som to. Chcel som, aby videli, že nie som príživník,“ vysvetľuje a jedným dychom dodáva, že týmto krokom si pobyt v krajine skomplikoval.

Napriek tomu sa nevzdal. „Poprosil som Monique, že či by bola ochotná mi pomôcť. Chcel som napísať list prezidentovi. Smiala sa! Povedal som jej, neboj sa, veď vieš, že poštová známka pre neho je v takomto prípade zadarmo,“ spomína s úsmevom.

Jeho odhodlanie bolo neskôr odmenené. Dostal pracovné povolenie na 10 rokov a v roku 2015 mu udelil prezident François Hollande francúzske občianstvo.

Článok pokračuje pod fotkou.

Spravodlivosť cez knihy

Popri tancovaní stihol Romain napísať dve knihy. Prvú s názvom Zlomená Duša daroval bývalému francúzskemu prezidentovi Francoisovi Hollandovi.

„Nešlo mi o spoločnú fotku. Chcel som povedať len to, že ďakujem! Chcel som poďakovať aj za občianstvo,“ dojíma mladík.

Na novšiu knihu s názvom Prečo sa to stalo práve mne? hľadá sponzora. Túži ju vydať aj v slovenčine.

Odkaz pre ďalšie generácie

Uznávaný tanečník dnes pozerá dopredu a má odkaz pre ďalšiu generáciu, ktorú by mohlo postihnúť niečo podobné.

„Je na rodičoch, aby si uvedomili, že sme v 21. storočí. Nech zoberú deti za ruku a odprevadia do prvej školy, ktorú uvidia. Pretože sa neuplatníte, ak nemáte vzdelanie. Aj keď máte talent, potrebujete ju! Želám im, aby ich rodičia prestali prepíjať peniaze, ktoré im nepatria,“ dodáva inšpiratívny umelec.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.