SVET O SLOVENSKU: Pri Vrábľoch objavili hroby ľudí POCHOVANÝCH bez hlavy!

Vyše sedemtisíc rokov rokov stará usadlosť blízko Vrábľov nie je obyčajným archeologickým náleziskom. Vedci v nej objavili tri desiatky ľudských kostier, ktoré sa líšili od ostatných dôležitým detailom.

Prečo boli bez hlavy?

Mnohé boli pochované bez hlavy. „Ale aký to malo význam pre ľudí, ktorí vtedy v usadlosti bývali?,“ pýta sa nemecké vydanie National Geographic.

Usadlosť z neolitických čias, ktorú skúmal archeologický tím z Univerzity v Kieli, bola na vtedajšiu dobu mimoriadne veľká. Približne 5100 rokov pred našim letopočtom v nej žilo takmer šesťsto ľudí. Jedno z obydlí však bolo iné. Od ostatných ho oddeľovali palisády a priekopa.

A práve v priekope našli vedci ľudské kostry, zoradené v dvojiciach či trojiciach. Niektorým z nich chýbali hlavy, iným ruky či nohy. „Antropológ zistil, že tieto časti tela boli od mŕtveho oddelené niekoľko týždňov po smrti,“ informuje výskumný tím.

Je to záhada!

Podľa archeológov ľudia z usadlosti nenažívali v pokoji. „Nevytvorili spoločnú komunitu, bolo medzi nimi napätie, ktoré viedlo k vzniku troch oddelených susedstiev,“ vysvetľuje profesor Martin Furholt. Bezhlavé kostry v priekope sa nachádzali iba v jednom z nich.

Prečo boli mŕtvi pochovaní takýmto spôsobom? Jedným z vysvetlení je, že v mnohých prehistorických spoločenstvách existoval silný kult predkov. Ľudia si svojich mŕtvych príbuzných – alebo ich časti – nechávali pri sebe. Lebky a kosti predkov boli spájané s náboženstvom či mágiou.

Aj preto sa vedci domnievajú, že kostry bez hlavy v nálezisku pri Vrábľoch neboli pochované náhodne. Naopak, pre miestnu populáciu malo ich rozmiestnenie významnú symbolickú hodnotu.

Ľudia v minulosti nevedeli, čo spôsobuje utrpenie alebo radosť, priaznivé či nepriaznivé klimatické podmienky, chorobu či zdravie. „Myslíme si, že rozmiestnenie tiel v priekope bol odkaz prírodným silám alebo božstvám,“ dodáva profesor Furholt. Aký to bol odkaz, sa už zrejme nedozvieme.