Štedrý deň u našich predkov: Gazda triasol stromy, gazdiná šibala prútmi svoje deti

Zdroj: TASR/Erika Ďurčová

Naši predkovia prezývali Štedrý deň aj ako Kračúň, Vilija či Dohviezdny večer. Čo všetko zaujímavé sa však dialo počas tohto dňa? Vkročte spolu s nami do minulosti a vychutnajte si čas zvláštnych obradov.

„Bol vždy plný obyčají a obradov, ktoré mali rodine zabezpečiť zdravie, prosperitu a šťastie do budúceho roka. Platila tu mágia začiatku: Ako sa čo urobilo na Štedrý deň, tak bolo počas celého roka,“ povedala pre Dnes24 historička a etnologička Katarína Nádaská.

V rozhovore sa dozviete:

• Kedy vyhadzovali psa von oknom,
• prečo museli gazdiné šibať prútmi deti,
• čo bolo hriatô a ako sa pripravovalo,
• aké boli najzaujímavejšie zvyky počas Štedrého dňa,
• čo nesmelo nechýbať na stole aj pod stolom.

Trasenie stromov a pes v dome

Aké archaické zvyky sa dodržiavali na celom území Slovenska? „Keď zvonili na večer, gazda zašiel s deťmi do záhrady potriasť stromy, aby mali veľa ovocia. Veľké stromy, ktoré nemohli potriasť, zväzovali povrieslom,“ opisuje odborníčka. Naši predkovia si posvietili aj na štvornohých strážcov.

„Gazda zobral pred večerou do izby psa, ktorý dostal strúčik cesnaku zabalený v slaninke. Keď sústo zhltol, gazda ho vyhodil von oknom. Ak pes pritom zabrechal, značilo to, že bude z neho dobrý strážca. Cesnak sa dával psovi vraj preto, aby bol zúrivý,“ vysvetľuje Katarína Nádaská.

Šibanie prútmi

Pred štedrou večerou sa v mnohých obciach vinšovalo. Na každé dvere zaklopal pastier z dediny, ktorý mal v budúcom roku zaručiť rodinám mnoho sena a dobrú úrodu na poliach. Aby to však dosiahol, potreboval k tomu aj pomocníka, ktorý s ním pásaval kravy a nesmel zabudnúť ani na zväzok prútov.

„Gazdiná si vytiahla dva až štyri prúty, ktorými vyšibala svoje deti aj pastiera, aby boli deti cez rok šikovné a aby pastier pri pasení nezaspal. Pastierovi za vinšovanie patril koláč a kalíšok pálenky,“ prezrádza historička.

Prúty sa nevyhadzovali, gazdiná ich schovala v izbe pod hradu, aby „boli poruke na neposlušné deti.“ Prúty použili naši predkovia opäť na jar. „Keď prvýkrát vyhnali dobytok na pašu, zapichli tieto prúty do hnoja, aby sa dobytok držal pokope.“

Tesne pred večerou

Aj tesne pred štedrou večerou bolo potrebné urobiť v domácnostiach posledné prípravy. „Gazda doniesol do izby snopček slamy ako spomienku na narodenie Božieho syna, ktorý sa narodil na slame a na stôl sa prestrel obrus pretkávaný červenými nitkami,“ pričom Nadáská jedným dychom dodáva, že červená farba nitiek mala ochranný význam.

Pod obrus naši predkovia vkladali obilie, strukoviny, drobné mince, a do ošiatky na stôl zase pečivo v podobe zvierat. „Toľko kusov, koľko mali v hospodárstve kravičiek. To všetko preto, aby v novom roku bolo všetkého hojnosť, aby sa vydarila úroda, dobytok nepostihli choroby a v domácnosti sa držali aj korunky.“

Reťaz na nohe a hriatô v krku

V tento večer boli nohy stola zopnuté reťazou, ktorá symbolizovala pevnosť a svornosť rodiny. „Všetci si na ňu položili nohy. Pod stôl uložili rýľ, sekeru, lemeš alebo čerieslo – všetko železné predmety symbolizujúce pevné zdravie.“

Na prestretom stole by sme našli aj to, čo poznáme čiastočne aj dnes. Boli na ňom orechy, cibuľa, cesnak, oblátky a chlieb, alkohol. Nechýbala ani sviečka, biblia, hriatô a fľaša pálenky. Chceli sme vedieť, čo bolo hriatô.

„Hriatô, v niektorých oblastiach poznáme pod iným menom, sa najčastejšie pripravovalo tak, že do liehu – špiritusu alebo kvitu – sa pridala voda a husacia masť, potom sa nápoj ohrial a pil sa vždy teplý,“ vraví historička.

Článok pokračuje pod fotografiou.

Nevstávaj od stola, umrieš!

Štedrá večera sa začínala modlitbou a čítaním z evanjelia o narodení Božieho Syna. Nasledoval krížik s medom, ktoré dostali deti na čelo, dospelí si pripili a všetci zjedli oblátku s medom a cesnakom. „Cesnak sa pokladal za magickú rastlinu, preto sa konzumoval aj pri štedrej večeri,“ vysvetlila Nádaská.

Odchádzať sa od stola nemalo. „Platilo, že od štedrovečerného stola vstával nanajvýš jeden človek – zvyčajne gazdiná, ktorá obsluhovala všetkých členov rodiny.“

„V niektorých oblastiach bolo všetko rozložené na stole a od večere nevstával naozaj nik. Kto predsa len vstal, mal rátať s tým, že do roka umrie,“ prízvukuje historička.

Bez noža

Napriek tomu, že večera pozostávala z viacerých chodov, jedlo sa z jednej misy drevenými lyžicami. Slováci si však potrpeli aj na počte chodov. „Magické účinky sa pripisovali nielen jednotlivým jedlám, ale aj počtu chodov – spravidla sa ich podávalo sedem až deväť. Niekde sa patrilo zjesť z každého jedla len tri-štyri hlty. Pri štedrovečernom stolovaní bol teda okrem prvku hojnosti prítomný aj prvok pôstu. Omrvinky zo štedrej večere sa starostlivo pozbierali, pridávali sa do osiva a používali sa na okiadzanie chorých,“ vysvetlila Nádaská.

„Na stole nemal byť nôž, preto sa z chleba odlamovalo. Nemala sa používať ani vidlička,“ opisuje Nádaská, pričom dodáva, že na ňom naopak, nesmel chýbať tanier pre mŕtvych predkov.

Jedlá boli podľa jej slov jednoduché, skromné, a predsa sa Vianoce pokladali za najkrajšie sviatky. „Aj vďaka tomu, že v rodinách sa preciťovala hlboká duchovná hodnota Vianoc. Navyše tú radosť, ktorá tam zavládla, prežívala rodina spolu.“

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.