Slovensku hrozí KATASTROFA! Analytici varujú: Nie je otázka, či padneme na HUBU, ale KEDY!

Slovensko musí začať radikálne škrtať. Konsolidačný balíček by mal byť vyšší než 1,5 miliardy eur.

Obrovský nárast zadlženia

„Po naliehavej výzve ministra financií Ladislava Kamenického, že situácia okolo verejných financií je dosť vážna a treba sa už dohodnúť na dosť veľkom balíku opatrení, sa v koalícii rozhodli, že mu s tým majú pomôcť ďalší dvaja ministri. Do konca budúceho týždňa sa majú spolu s Kamenickým o to pokúsiť minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) a minister školstva Tomáš Drucker (Hlas),“ informuje Denník N.

„Cieľom je, aby rozpočet reagoval na obrovský nárast zadlženia Slovenska, ktorý sa udial za uplynulé tri roky, kedy sa miliardy rozhadzovali na neadresnú pomoc, na rôzne premrštené opatrenia, ktoré nepriniesli efekt a ako v prípade vakcín nakoniec skončili v koši. Na druhej strane je nevyhnutné, aby bola garantovaná sociálna únosnosť a pre mňa je osobitne tiež dôležité, aby aj živnostníci a malí podnikatelia neboli teraz obeťou nezodpovedného šafárenia predošlej vlády. Teraz nás čaká maratón rokovaní a prepočtov, ale armosféra v koalícii je pracovne dobrá a verím, že sa dohodneme na kompromisnom návrhu,“ uviedol Tomáš Taraba.

V Sobotných dialógoch STVR minister obrany Robert Kaliňák vravel, že naša krajina musí mať v budúcom roku deficit 4,7 percenta HDP. To si však vyžaduje väčší balík opatrení než spomínaných 1,5 miliardy eur. Denník N píše, že v tomto roku sa totiž môže deficit verejnej správy dostať na 5,6 percenta, čo by predstavovalo 7,4 miliardy eur.

Grécka cesta

Dáta bez pátosu upozorňujú, že problém nie je v príjmoch, ale vo výdavkoch. Dodáva, že Slovensko má našliapnuté vydať sa na strastiplnú grécku cestu. Pozornosť upriamujú na podobné problémy oboch krajín.

Vravia, že Gréci míňali veľmi veľa peňazí na vysoký počet zamestnancov v štátnom sektore s vysokými a rastúcimi platmi: „To máme aj my a už s platmi vo verejnej správe na 20-tisíc eur ročne a s rastom počtu týchto zamestnancov. Paradoxne, učiteľov, sestier, policajtov vraj máme málo.“

Rovnako, Grécko vrážalo množstvo peňazí aj na vysoké a rastúce dôchodky vzhľadom k platom a aj k možnostiam štátu. „Za 5 rokov od 2019 narástli výdavky na dôchodky o viac ako 60 %. Za pol roka 2024 je to 6,2 miliardy eur, v 2019 to bolo 3,7 miliardy eur,“ dodávajú Dáta bez pátosu.

Dlh rastie

Analytici upozorňujú, že na rozdiel iných ekonomík, s ktorými v regióne súťažíme, Slovensko má euro a nevie devalvovať vlastnú menu a dobehnúť produktivitu ostatných. Hovoria, že máme trvalé deficity 5 až 6 percent HDP, alebo dnes 6 až 8 miliárd eur ročne a zásadne nám rastú úroky na našom dlhu.

„Dlh je dnes 72miliárd eur a v 2028 bude 100 miliárd eur. Úroky boli pred 3 rokmi 1 miliarda, o rok budú 2 miliardy a v roku 2028 to budú takmer 3 miliardy eur. Štátnym zamestnancom dávame novembrový a decembrový plat z dlhu (2 miliardy eur), dôchodcom dávame decembrový, 13. a rodičovský dôchodok rovnako z dlhu (2 miliardy eur). Na úroky pôjdu budúci rok takmer dve miliardy eur,“ vravia Dáta bez pátosu.

Analytici dodávajú, že v Grécku rýchlo klesali mzdy a dôchodky: „Aj na Slovensku to bude rýchle. A nie je otázka, či sa to stane a padneme na hubu, ale kedy.“

„A nie, poplatky z platov a z výberov v bankomatoch a rozsiahle finančné kontroly to nevyriešia. Vaše opatrenia len zhoršia podmienky pre podnikanie a zdražia život bežným ľuďom. Problém nie je v príjmoch, ale vo výdavkoch, páni financmajstri“ uzavreli.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Foto: ilustračné