Slovensko prišlo o jednu z najväčších hereckých legiend
Do hereckého neba odišiel mimoriadny umelec, ktorý stvárnil množstvo filmových a divadelných úloh.
Vo veku 94 rokov zomrel divadelný, filmový, televízny a rozhlasový herec Andrej Mojžiš. TASR to potvrdilo Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene.
Mojžiš získal Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj SR, bol držiteľom Ceny Jozefa Kronera za celoživotné dielo a ďalších ocenení.
Hral vyše 160 postáv
Diváci si ho mohli pamätať z desiatok filmov, inscenácií či minisérií, napríklad z filmov Drak sa vracia, Tábor padlých žien či Nedodržaný sľub. Na javisku vytvoril vyše desiatky postáv, účinkoval aj v spevohre v Banskej Bystrici. Pracoval tiež v rozhlase. Známa a obľúbená bola relácia Sobotník, ktorú vysielalo banskobystrické štúdio.
Na javisku vo Zvolene vytvoril vyše 160 postáv. Patria k nim Merkutio zo Shakespearovho Rómea a Júlie, Prospero z Búrky a šašo Feste z Večera trojkráľového. Predstavil sa aj ako Vojnický z Anny Kareniny od Leva Nikolajeviča Tolstého, Tartuffe od Moliéra, profesor Higgins z hry G. B. Shawa Pygmalion, Starec z rovnomennej hry Gorkého, Willi Lomen z hry Smrť obchodného cestujúceho od Arthura Millera.
Obsadili ho do titulných postáv v hrách Mikuláš Kopernik, Don Juan a Don Quijote, ale stvárnil aj postavy z diel od Chalupku, Jána Soloviča, Osvalda Zahradníka či iných slovenských autorov.
Verný domovskému divadlu
Bol osobnosťou slovenského divadelníctva, prezývali ho „šľachticom i grófom slovenského divadla“. Pre mnohých bol i kovbojom pre svoj ležérny štýl v obliekaní a neodmysliteľné kovbojky na nohách.
Vysoký, štíhly elegán, ostro rezaná tvár, zaujímavá farba hlasu. Herec s neobyčajnou charizmou, ktorý zostal po celý život skromný. Napriek ponukám z mnohých divadiel zostal vo svojom domovskom divadle po celý čas. Nevymenil ho ani za Slovenské národné divadlo (SND). „A prečo by som mal? Veď aj tu sú ľudia,“ dôvodil.
Herecké začiatky
Andrej Mojžiš sa narodil 16. októbra 1925 v Kremnici. S divadlom začínal v ochotníckom divadle v Bartošovej Lehôtke a v Kremnici. Krátky čas pôsobil aj v Armádnom súbore Víta Nejedlého v českej Prahe. K profesionálnemu divadlu sa dostal náhodou. Sprevádzal kamaráta Antona Vozára na konkurz do zvolenského divadla ako sparingpartner. Prijali ich oboch. Hercom DJGT vo Zvolene sa stal 1. augusta 1953.
Veľa príležitostí dostal vo filme a televízii. Hral vo filme Drak sa vracia režiséra Eduarda Grečnera (1967), v dráme Jozefa Zachara Očovské pastorále (1973) a ten istý režisér ho obsadil aj do historického príbehu Sebechlebskí hudci (1975). O dva roky neskôr účinkoval v trojdielnom filme Louis Pasteur (Igor Ciel) a v povstaleckej dráme Ako sa Vinco zaťal Juraja Lihosita. Diváci si ho pamätajú aj zo seriálov Nepokojná láska (1975) či Jedenáste prikázanie (1976).
Za smrť Shiffrinovej otca môže nehoda: Zubatá na neho číhala vo vlastnom dome!
Získal viacero ocenení
Rovnako úrodné boli pre Andreja Mojžiša aj 80. a 90. roky 20. storočia. Spomenúť možno filmy Chlap prezývaný Brumteles (Franek Chmiel, 1982), Výlet do mladosti (Pavol Haspra, 1983) či Rozruch na onkológii (Ľuba Vančová-Velecká, 1991), Sudca a jeho kat (Martin Hollý, 1992), Albert, Albert! (Jaro Rihák, 1995), Starožitné zrkadlo (Stanislav Párnický, 1996) a jedným z jeho posledných filmov bol Nedodržaný sľub (Jiří Chlumský, 2009).
Za celoživotnú prácu v divadle získal viacero ocenení – Cenu Jozefa Kronera za celoživotné dielo (2000), štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj SR (2007), Cenu Čestný motýľ za celoživotný prínos pre DJGT (2008), Cenu Kvet kultúry a umenia Banskobystrického samosprávneho kraja (2009).