Slovenské tradície majú svoje čaro: Smrtná nedeľa sa spája s vynášaním Moreny

Na Slovensku sa dva týždne pred Veľkou nocou na tzv. Smrtnú nedeľu zaužívalo vynášanie Moreny. Nedeľa bola piatou nedeľou od začiatku pôstu, v niektorých dedinách sa nazývala aj Šúľková – zvyčajne ľudia v tento deň jedli šúľance, aby malo obilie veľké a plné klasy. V niektorých regiónoch sa Morena vynášala na Kvetnú alebo dokonca až na Veľkonočnú nedeľu. Ozrejmil Jozef Mihálik, etnológ Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici.

Stredovek

Ako ďalej uviedol, zvyk vynášania Moreny sa traduje až do obdobia stredoveku, kedy sa po obciach nosila figurína ženy, niekde muža, ktorú nakoniec spálili a hodili do vody. Verilo sa, že takto sa vypudia negatívne sily z chotára, vyženú choroby, smrť a urýchli sa odchod zimy. V prvej polovici 20. storočia sa začal zvyk pomaly vytrácať.

Nosenie figuríny po obci a jej zničenie patrí k staroslovanským rituálom. Pôvodný význam zvyku nebol úplne objasnený.

Staroslovanský rituál

„Jedným z názorov je, že u Slovanov pôvodne obetovali vybraných mladých ľudí. Obeta mala božstvám vegetácie a plodnosti zabezpečiť priazeň, životaschopnosť pôdy a opätovné prebudenie prírody. Počas ďalšieho vývoja boli ľudia nahradení imitáciou a došlo aj k zmene funkcie obradov,“ povedal Mihálik s tým, že diguríny, ktoré napodobňovali ľudí, predstavovali zimu a smrť a ich zničenie malo priniesť koniec zimy a s ňou súvisiace úmrtia.

U západoslovanských národov sa v stredoveku s predstavou, že obrad chránil obec pred morovou epidémiou. „Aby sa nastolila vážnosť rituálu, figurínu nenosila len mládež, ale aj dospelí a kňazi. Z tohto dôvodu v roku 1366 pražská synoda zakázala vynášanie Moreny a obrady s ňou súvisiace. Uvedený zákaz je tak prvým písomným dokladom o existencii zvyku. Z územia Slovenska sa nám zachoval najstarší písomný doklad zo 16. storočia,“ pripojil etnológ.

Morena, Morena, za koho´s umrela?

Morena (Muriena, Marmoriena, Smrtka, Baba, Kyselica) je figurína vyrobená zo slamy oblečená do ženských šiat, niekde roztrhaných, prípadne bielych, nakoľko v minulosti bola biela farba smútočná. „Jej vynášanie malo po celom Slovensku rozličné podoby, no vždy šlo o sprievod dievčat, ktoré spievali obradové piesne a niekde aj tancovali,“ doplnil Mihálik.

Morenu podľa jeho slov na konci dediny zapálili a hodili do tečúcej vody. Odplavenie Moreny symbolizovalo odchod zimy z kraja. V niektorých lokalitách sa nevynášala Morena, ale figurína muža – Deda, Dedka. Nosili ju mládenci a na konci dediny ju symbolicky ubili palicami. Vo Vrbici vynášali Marmurienu dievčatá a za nimi chlapci niesli Dedka. V mnohých regiónoch súviselo vynášanie Moreny aj s vyberaním vajec. Z nich dievky pripravovali maľované vajíčka na Veľkonočný pondelok.

Pranostiky na Smrtnú nedeľu

O Smrtnej nedeli sa vravelo:

• Keď je na Smrtnú nedeľu daždivo, v stodolách bude pusto a clivo.
• Kým neprídu pašie, tepla nebude. (pašie sa prvý raz čítajú a spievajú v chrámoch na Smrtnú nedeľu).

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Foto: ilustračné