Slovenka žije v USA: Rozhovorila sa o tom, ako učí svoje deti slovenčinu

Jej deti dnes plynulo hovoria po slovensky a bez problémov sa porozprávajú so starými rodičmi na Slovensku. Hovorila o tom, aké je to učiť slovenčinu svoje deti v zahraničí.

Katarína odišla do Spojených štátov hneď po vysokej škole. Ešte predtým, než sa jej narodili deti, jej bolo jasné, že chce, aby hovorili po slovensky. Dnes jej desaťročný syn a sedemročná dcéra nemajú so slovenčinou takmer žiadny väčší problém. Cesta k tomu však nebola ľahká.

„Pamätám si rozhovor s jedným mojím profesorom, ktorý sa s vlastným dieťaťom rozprával iba po anglicky a matka zase iba po slovensky. Zdôrazňoval pri tom, aké je dôležité byť striktný a držať sa toho jedného jazyka. Jeho dieťa rozprávalo plynule po slovensky aj po anglicky a automaticky prepínalo jazyk podľa toho, s kým sa rozprávalo. To bolo také moje prvé stretnutie s problematikou bilingválnych detí,“ povedala Katarína.

Potreba rozprávať materinským jazykom

Pred narodením detí zisťovala viac informácií a skúseností aj od cudzincov, ktorých spoznala v USA a ktorí úspešne preniesli svoj materinský jazyk na deti.

„Prízvukovali rovnakú vec – buďte prísni a rozprávajte iba svojím jazykom,“ spomína si Katarína.

V jej prípade bola situácia ešte náročnejšia: nešlo len o slovenčinu a angličtinu, ale do hry sa pridal ďalší jazyk. Otec jej detí totiž pochádza zo Srbska. S deťmi tak každý komunikovali svojím jazykom a medzi sebou sa väčšinou rozprávali po anglicky. Katarína si spomína na situácie, keď sa so svojím synom rozprávala výlučne po slovensky aj na verejnosti.

„Bolo mi jedno, že mi ľudia v okolí nerozumeli. Držala som sa svojho jazyka. Mala som podporu aj od mojej pediatričky, ktorá tvrdila, že dieťa sa naučí jazyk z okolia, keď začne chodiť do škôlky,“ vysvetlila Slovenka žijúca v USA.

A tak sa aj stalo. Jej deti teraz hovoria po slovensky, po srbsky a po anglicky a už odmalička automaticky menia jazyky podľa toho, s kým sa rozprávajú.

„S manželom sme im to nikdy neuľahčovali. Keď sme boli spolu, každý sme používali svoj jazyk,“ vysvetlila Katarína.

S deťmi sa snaží chodiť každé leto na Slovensko, čo je tá najlepšia škola slovenčiny. Vo Washingtone chodievali aj do slovenskej školy, ktorú tam raz za týždeň organizuje krajanský spolok Sokol Washington. Tam však chodili najmä pre zábavu a kamarátov. Bez učenia doma by sa tam totiž slovenčinu dostatočne nenaučili.

Vzťah so starými rodičmi

„Jedným z dôvodov, prečo bolo pre mňa veľmi dôležité dať deťom základy slovenčiny, boli moji rodičia. Chcela som, aby si s nimi deti dokázali vybudovať vzťah. A zvládli sme to úspešne. Deti pravidelne komunikujú s mojimi rodičmi cez Skype a nie sú to len zdvorilostné krátke rozhovory. Dokážu starým rodičom porozprávať o tom, čo cez deň robili, aké mali zážitky a podobne,“ povedala Katarína.

Zároveň si ale uvedomuje, že úroveň slovenčiny jej detí má hranice. Myslí si napríklad, že pokiaľ ide o slovnú zásobu, dosiahli teraz strop. Žijú totiž v prostredí plnom angličtiny a príležitosti zdokonaľovať sa v slovenčine sú obmedzené. Ona s nimi však stále komunikuje po slovensky, aj keď do toho niekedy miešajú angličtinu.

„Verím, že ak budú chcieť v budúcnosti pracovať na svojej slovenčine, majú fantastický základ,“ dodala na záver Katarína.

Foto: ilustračné