Rodičia žijúci na juhu majú veľký problém: Prváci majú do slovenskej školy cestovať 45 minút

V neďalekom Šamoríne neprijímajú deti z okolia a úrady im odporúčajú prihlásiť deti do školy v Gabčíkove, kam cesta trvá asi trištvrte hodinu. Rodičia z Rohoviec, Trnávky, Báču, Blatnej na Ostrove, Kyselice, Macova a Horného Baru vidia riešenie v otvorení slovenských tried v priestoroch školy s vyučovacím jazykom maďarským v Rohovciach, s čím však obec nesúhlasí.

O tom, že napriek dlhoročným plánom slovenská škola v Rohovciach nebude, sa rodičia dozvedeli vo februári.

„Zo strany poslancov zastupiteľstva, ale aj riaditeľky školy sa dozvedáme, že v škole nie je priestor, nie sú slovenské deti, ktoré by do školy chodili, a nie sú financie,“ povedala na stredajšej tlačovej konferencii Lenka Žárová. Zastupuje rodičov z dotknutých obcí, ktorí pre svoje deti hľadajú slovenskú školu.

Podľa rodičov argumenty obce nie sú správne. Ich prieskum ukázal, že o slovenskú školu v Rohovicach by malo záujem 12 budúcoročných prvákov. Ďalší žiaci by finančne pomohli škole, na ktorú musí momentálne obec prispievať zo svojho rozpočtu. Problémom podľa rodičov nie sú ani priestory – školu navštevuje 89 žiakov, kapacita je však takmer trojnásobná. „Ide o neochotu poslancov otvoriť túto školu,“ zhodnotila Žárová.

Poslať deti do školy v Gabčíkove nie je pre rodičov riešenie. „Deti by mali podľa predstáv poslancov a starostov cestovať autobusom trištvrte hodinu tam, trištvrte hodinu naspäť. Navyše nejde o školský autobus, ale upravenú linku, ktorou môžu cestovať aj iní ľudia,“ podotkla Žárová s tým, že pre šesťročné deti takéto cestovanie nie je prijateľné. Voziť deti predstavuje pre väčšinu rodičov veľkú záťaž, keďže Gabčíkovo je opačným smerom ako Bratislava, v ktorej časť z nich pracuje.

„Starousadlíci sa boja toho, že ak sa náhodou otvorí slovenská škola, maďarská škola sa bude musieť zatvoriť,“ myslí si Žárová. Zdôrazňuje, že cieľom rodičov nie je zrušiť školy s vyučovacím jazykom maďarským. Podľa nich slovenské triedy maďarským školám pomôžu, keďže viacero z nich je v tomto regióne je kapacitne poddimenzovaných. Výhodu rodičia vidia aj v tom, že deti budú vyrastať spolu – v zmiešanom slovensko-maďarskom prostredí, ktoré je pre Žitný ostrov charakteristické.

Rodičia sa snažili komunikovať so zastupiteľstvom v Rohovciach, podľa ich slov však nevidia ochotu vyjsť im v ústrety.

Oslovili aj sekciu regionálneho školstva na ministerstve školstva, ktoré im prisľúbilo oficiálne odpovede, ktoré podporujú ich argumenty, a zavolalo si starostu Rohoviec Eugena Horvátha. Rodičia spísali aj petíciu, ktorou sa má obecné zastupiteľstvo v Rohovciach zaoberať budúci utorok (29. mája). Ak na ňom nedostanú uspokojivé odpovede, chcú podať podnet na Krajský školský úrad v Trnave.

„Problém vzdelávania detí v materinskom a štátnom jazyku je v poslednej dobe na Slovensku čoraz vypuklejší. Problém spočíva v tom, že tieto práva sú stanovené v zákonnej úprave, ale v praxi ich zabezpečujú zriaďovateľa škôl, teda mestá a obce,“ povedala po stredajšom rokovaní vlády ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR Martina Lubyová (nominantka SNS). Pripomenula, že ide o zodpovednosť zriaďovateľov, konkrétne starostov obcí a primátorov miest, aby otvárali také triedy v škole, aby boli uspokojené všetky nároky detí a rodičov.

Lubyová pripomenula, že v tejto súvislosti rezort školstva nemá priamu kompetenciu konať a nemá ani priamu kompetenciu nejakou sankciou zriaďovateľa prinútiť k tomu, aby to urobil. „Budeme musieť zrejme pristúpiť aj k nejakej zákonnej úprave. Pracujeme na takej forme legislatívy, že by bola povinnosť otvoriť takúto triedu v prípade, že v danej obci o to požiada minimálne desať zákonných zástupcov alebo rodičov detí,“ dodala šéfka rezortu školstva.

Foto: ilustračné