RETRO leto za socíku: Cez Čedok, s veľkým stanom, autom bez klímy a konzervami, FOTO
Nudíte sa toto leto len preto, že ste nevycestovali k moru? Nuž, nie tak dávne časy by boli pre vás plné dobrodružstva, i keď bez mobilov a počítačov.
Zatvorené a kontrolované hraničné priechody, žiadna letecká doprava či listovanie vo farebných lesklých katalógoch s výberom dovolenky all inclusive. Namiesto toho rozhorúčený panelák, mestské kúpalisko, chalupa, záhrada a nanajvýš výlet po Slovensku. Kto by povedal, že v roku 2020 čiastočne okúsia socialistické leto aj tí, ktorí ho nikdy nezažili.
Súčasní tínedžeri si život bez mobilných telefónov, internetu či počítačových hier už nevedia ani predstaviť. O socializme vedia jedine z rozprávania rodičov a čierno-bielych fotografií z rodinných albumov. A keďže sa tohtoročné dovolenky skomplikovali a cestovanie výrazne obmedzilo, mnohých, ktorí to zažili, to až tak „netrápi“.
Lebo nie tak dávno tu boli časy, keď sme o mori mohli len snívať a museli si vystačiť s jazerom alebo rybníkom. Luxusom boli Zemplínska Šírava, Domaša a Balaton v Maďarsku.
Pionierske tábory
Nie, leto rozhodne nebolo o selfíčkach z Egypta či spod Eiffelovej veže. Decká chodili do pionierskych táborov, často až na tri týždne, rodinné dovolenky boli na chalupách, záhrade, chodilo sa na cesty po Slovensku. Mestské deti ich trávili u starých rodičov na dedinách a pomáhali s hospodárskymi zvieratami či na poli.
Od rána boli „na ulici“: bez dozoru, telefónov, bez prilieb na bicykli… Stvárali lapajstvá a udržiavali skutočné priateľstvá, nie tie virtuálne.
Väčšinu svojho voľného času trávili prázdninujúce deti vonku s priateľmi, keďže neexistovali žiadne sociálne siete. Zábava? Guma na skákanie, krieda, preliezky… Nechodili po baroch a kaviarňach, ale na farebnú malinku v sklenených fľašiach či malinovku v sáčku so slamkou.
Tí starší sa potili na brigádach. Chodilo sa zbierať ovocie, zelenina, či chmeľ. Nový školský rok bol aj časom zemiakových brigád. Mládež bola organizovaná v pionierskych organizáciách (Československý zväz mládeže). Nechýbali spartakiády.
Článok pokračuje pod fotografiou: Na archívnej snímke z 15. júla 1986 prázdniny s počítačom – pioniersky tábor Mýto pod Ďumbierom.
Za hranice? Nemožné!
Devízový prísľub a cestovná doložka sú dnes pre mladých neznáme pojmy. Nutné boli napríklad do Juhoslávie. So špeciálnym povolením sa mohlo za hranice cestovať najmä do Bulharska, NDR a iných socialistických krajín.
Ak sa vrátime ešte viac dozadu, vycestovať za hranice v päťdesiatych rokoch bolo niečo nepredstaviteľné. Počet ľudí, ktorí vycestovali do sveta, sa počíta na pár tisíc.
Hranice pomaly a postupne otvorila až liberalizácia režimu na konci šesťdesiatych rokov.
O výraznejšom nástupe dovolenkovej slobody hovoríme až v roku 1968, kedy vycestovalo na Západ asi pol milióna ľudí. Trvalo to však krátko, začiatok normalizácie opäť zavádza závory a cestovanie za hranice bolo náročnejšie. Predovšetkým na Západ.
Naopak, bolo tu podporované cestovanie do spriatelených krajín naprieč blokom. Dovolenkovými destináciami boli Rumunsko, Bulharsko, Albánsko a Česi a Slováci sa mohli nanajvýš schladiť v Baltskom mori.
Čedok a povolenia
Dnes vám na cestu kdekoľvek na svete stačí cestovný pas a niekde iba občiansky preukaz. Stačí pár klikov na internete a nemusíte ísť ani do cestovnej kancelárie.
Pred rokom 1989 ste však museli prejsť papierovou byrokratickou tortúrou. A nie tou v podobe víz kdesi na ambasáde ako pred pár rokmi. Na vycestovanie totiž nestačil len pas, ale potrebný bol výpis z registra trestov, devízový prísľub a úradné „požehnanie“ súdruhov. Dôvod? Ekonomický a politický.
Mnohí preto radšej ostali doma na Slovensku a uspokojili sa s týždňovým kempingom, podnikovými zariadeniami či zotavovňami.
Ak ste sa odhodlali na dovolenku v zahraničí, na výber ste mali jedine ponuku oficiálneho cestovného katalógu.
Ani to vám nezaručilo, že sa k moru naozaj dostanete. Dokonale fungoval podpultový predaj, k luxusu dovolenky v zahraničí sa väčšinou dostali len vyvolení.
Fenomén zájazdov riadila cestovná kancelária Čedok, ktorá mala na tento typ dovoleniek monopol. Postupne sa rozvíjali ďalšie, napríklad Rekrea. Tá zabezpečovala odborárske rekreačné zájazdy. Pôsobila aj Cestovná kancelária mládeže, ktorá sa zamerala na mladých ľudí.
Článok pokračuje pod fotografiou.
Homolka a tobolka
Poznáte český film Homolka a tobolka? Áno, asi tak nejak vyzerala typická československá dovolenka. Všetko na nej bolo kolektívne organizované. Do jedálne ste vyfasovali lístky a nebol to žiaden all inclusive s množstvami jedál a pitia. Kultúrny referent, v dnešnom jazyku animátor, sa staral o zábavu, športové aktivity, výlety, ale aj o prednášky a vzdelávanie.
Tí, ktorí mali auto, zapadli do vtedajšieho fenoménu autokempov. Na cesty vyrážali autá, poväčšine „škodovky“, bez klimatizácie (!) až po strechu naložené kempingovou výbavou. Nechýbali obrie stany, variče, hrnce, trvanlivé potraviny a… konzervy!
Stanovačky a autokempy boli plné Čechov a Slovákov, niekedy bol problém nájsť si miesto. A i keď dobové fotografie vyvolávajú v niekom úsmevné spomienky, pravdou je, že socialistické leto bez súčasných technológií a sociálnych sietí vytvorilo nie jedno pevné a trvácne priateľstvo celých rodín.
Zaspomínajte si v galérii na (ne)časy socialistického leta. Možno v ňom nájdete kúsok svojho detstva.
