Problémy so systémom ezdravie: Lekári ho kritizujú aj po štvrťroku používania

Ezdravie spôsobuje lekárom problémy aj po viac ako štvrťroku používania. Sťažujú sa na výpadky systému či viacero technických problémov. „Po jeho úvodných detských chorobách, ktoré sa podarilo ako tak vyliečiť, je práca v systéme stále problémom,“ povedal šéf Asociácie súkromných lekárov (ASL) Marián Šóth. Výhrady k ezdraviu má aj Slovenská lekárska komora (SLK), kritizuje finančné náklady spojené s jeho používaním.

Treba trpezlivosť

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) „možno náročnejšie zavádzanie systému,“ pripúšťa. „Ale benefity, ktoré ezdravie prinesie, sú výrazné,“ povedala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. „Treba trpezlivosť,“ potvrdzuje šéfka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Mária Lévyová. Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) dohliadajúce na ezdravie tvrdí, že je ďalej ako na začiatku tohto roka. „Napĺňa sa očakávaný postupný nábeh, ukazuje to aj neustály nárast počtu pripojených zdravotníkov,“ povedala hovorkyňa NCZI Diana Dúhová.

Lekárov spomaľuje

Lekári ale poukazujú, že ani po štvrťroku sa priemerne technicky zručný lekár nezaobíde bez pomoci informatika. „Naďalej pretrváva veľmi nízka odozva po zaslaní správ v systéme, ako aj ich načítavanie, čo spomaľuje prevádzku ambulancie. Stáva sa tiež, že systém nefunguje, alebo je odstavený a my ani nevieme, kde je chyba. E-recepty sme tiež odskúšali s podpísaním, súčasná prax však ukazuje, že pacienti sa vracajú so sťažnosťami, že podpis nie je spárovaný s receptom zo zdravotnej poisťovne a požadujú papierovú formu receptu,“ vysvetlil Šóth.

Finančné náklady

SLK sa zase nepáčia finančné náklady spojené so zavádzaním ezdravia. „Nechávajú to na lekárov s odkazom na neurčité zvýhodnenia platieb zdravotnými poisťovňami,“ uviedla komora v písomnom stanovisku. Tá štátu takisto vyčíta „neschopnosť vyhodnotiť prácu rôznych typov ambulancií, ako napríklad aj úlohu sestier a zapracovať ich organizáciu do ezdravia“. ASL a SLK však ezdravie napriek problémom podporujú, „pretože pomôže rýchlejšej diagnostike a liečbe ochorenia“.

Technické chyby

Rovnakého názoru je aj AOPP. „No pri prihlasovaní do elektronickej knižky treba mať trocha trpezlivosti, niektoré podstránky občas nejdú načítať a hlásia technickú chybu. Je však prehľadná, ak by niektoré používané pojmy boli dovysvetlené a zjednodušené, pre pacientov by knižka bola ešte zrozumiteľnejšia,“ povedala Lévyová.

Chce to čas

Rezort zdravotníctva si ale myslí, že to chce čas, a možno je aj náročnejšie, kým sa lekári dostatočne oboznámia so systémom. Zástupcovia štátu však podľa MZ robia pravidelné týždenné stretnutia, „kde sa relevantné podnety operatívne riešia“. „Do ezdravia je už zapojených viac ako 100 nemocníc a vyše 10 000 lekárov doň zapisuje údaje…Jeho význam pre ľudí závisí od počtu prihlásených poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a následne aj jeho napĺňaní zdravotníckymi informáciami, tento počet stále stúpa“ povedala Dúhová z NCZI.

Funkcie ezdravia

Lekári podľa nej zapísali od začiatku roka cez elektronické služby vyše šesť miliónov receptov, viac ako 12 miliónov predpisov si pacienti vyzdvihli a lekárne zapísali cez elektronické služby. „V rámci evyšetrenie bolo do systému zapísaných viac ako 1,5 milióna záznamov,“ uviedla Dúhová. Doktori podľa NCZI vedia do ezdravia zapisovať a zdieľať záznamy z odborného i zobrazovacieho vyšetrenia, ako aj prepúšťacie správy či výmenné lístky. „Rovnako predpis liekov v ambulancii je uskutočňovaný prostredníctvom elektronických služieb. V blízkej budúcnosti bude ezdravie obohatené o funkcie – elab a pacientsky sumár,“ vysvetlila Dúhová. Od apríla má chronickým pacientom i zdravotníkom šetriť čas takzvaný opakovaný recept. „Túto praktickú možnosť systému nebolo možné využívať pri používaní klasického papierového receptu,“ dodala Dúhová.

Elektronické zdravotníctvo sa naostro spustilo tento rok. Prináša elektronickú komunikáciu medzi lekármi, nemocnicami, laboratóriami, lekárňami. Benefity majú spočívať v lepšom predpisovaní liekov, zabrániť by sa malo i duplicitným či fiktívnym vyšetreniam. Doteraz si vyžiadala 87,8 milióna eur z eurofondov a štátneho rozpočtu.