PRIESKUM: Hlavným dôvodom prečo Slováci pracujú v zahraničí je vyššia mzda

Až 64 % slovenských migrantov žijúcich v zahraničí by zvážilo návrat na Slovensko aj v prípade, ak by vo svojej rodnej domovine dostali ponuku práce s nižšou mzdou, než je ich momentálny príjem. Má to však svoj limit. Slovenská mzda by mohla byť nižšia v priemere len o 43 %. Vyplýva to z výskumu občianskeho združenia Pracujúca chudoba, ktorý v decembri minulého roka realizovalo na vzorke 313 respondentov z 23 krajín sveta. Výskum bol realizovaný s podporou Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR.

Rozhoduje výška platu

Vo faktoroch, ktoré vplývali na rozhodnutie Slovákov odísť pracovať do zahraničia, suverénne vyhrala výška mzdy. Na druhom mieste bola dôvodom korupcia a politická situácia. Na rozhodnutie odísť najmenej vplývali rodinné dôvody. Rovnaké výsledky sa ukázali aj pri skúmaní faktorov, ktoré zahraniční Slováci zvažujú pri svojom rozhodovaní o návrate. Výška mzdy bola opäť rozhodujúcim faktorom.

„Výška mzdy vyhrala ako dôvod k odchodu aj k návratu v racionálnej rovine. V emocionálnej rovine ju predbehla v oboch prípadoch korupcia. Rozdiel je však taký nepatrný, že aj v emocionálnej rovine sú výška mzdy a korupcia dva hlavné faktory k odchodu aj k návratu“ spresnil podpredseda OZ Pracujúca chudoba Ján Košč.

Výsledky prieskumu

Až 86 % respondentov uviedlo, že na Slovensku je nedostatok pracovných miest s primeraným finančným ohodnotením, 73 % oslovených si myslí, že na Slovensku je nedostatok pracovných miest s kariérnym rastom. Až 77 % opýtaných si myslí, že Slovensko nemá dostatok pracovných miest s primeraným pracovným prostredím.

„Ak Slováci v zahraničí vnímajú stav zamestnaneckého prostredia na Slovensku takto katastrofálne, tak sa nemáme čo čudovať, že nám odchádzajú a nevracajú sa. Je to spätná väzba pre zamestnávateľov. Tí by mali hľadať príčinu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily práve tu. Dovozom pracovnej sily z tzv. tretích krajín tieto príčiny nezmenia, iba na chvíľu utlmia symptómy,“ myslí si viceprezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.

Výskum tiež potvrdil, že slovenskí emigranti sú v zahraničí viac prekvalifikovaní ako zamestnanci na Slovensku. Približne 56 % respondentov uviedlo, že v zahraničí vykonávajú prácu, na ktorú nepotrebujú takú kvalifikáciu, akú majú, pričom 50 % respondentov s vysokoškolským vzdelaním uviedlo, že vykonávajú prácu, na ktorú nepotrebujú dosiahnutú kvalifikáciu. Dokonca až necelých 64 % respondentov s maturitou uviedlo, že v zahraničí vykonávajú prácu, na ktorú by im stačila nižšia kvalifikácia. To isté uviedlo približne 53 % respondentov, ktorí nemajú ani maturitu.

Slovenskí zamestnávatelia

„Výskum naznačuje, že slovenskí zamestnávatelia ešte stále neurobili dosť preto, aby nielen že nevyháňali šikovných ľudí do zahraničia, ale ani nič preto, aby aspoň časť z nich prilákali späť. Rovnako naši zamestnávatelia urobili len veľmi málo preto, aby využili potenciál nezamestnaných ľudí s nižším vzdelaním na Slovensku,“ tvrdí Košč.

Podľa jeho slov je v západných krajinách bežné, že zamestnávatelia vynakladajú nemalé prostriedky na plnohodnotné školenia, vzdelávanie a tréning prijatých zamestnancov, pretože sa snažia využiť každý potenciál, ktorý sa v krajine nachádza. „Z týchto dôvodov považujeme požiadavku na zaplavenie slovenského trhu práce pracovnou silou z tretích krajín za značne prehnanú a nekompetentnú, hlavne s ohľadom na fakt, že takéto riešenie nijakým spôsobom neprispieva k vyriešeniu príčin súčasného stavu,“ dodáva Košč.

Foto: ilustračné