Prežili sme 14-dňový pobyt v tme: Ako prebiehajú dni bez svetla a aké stavy VEDOMIA zažijete?
Zmienky o meditačných pobytoch v tme nájdeme naprieč rôznymi kultúrami a duchovnými tradíciami. Stávajú sa fenoménom práce na sebe samom aj v našich končinách. Ako taký pobyt v úplnej temnote a tichu vyzerá?
Čo je pravda na tom, že človek v tme zažíva halucinácie či vidí iné dimenzie?
Nie som zástanca chemicky navodených zmien vedomia ani tzv. marketingovej ezo turistiky, ktorá môže človeku ublížiť. Mnoho ľudí cielene vyhľadáva napríklad šamanské ceremónie a rituály s ayahuasca, čo je psychoaktívny nápoj so silnými halucinogénnymi účinkami. Iní chcú nazrieť do jemnohmotného sveta navodením iného stavu z odvaru z bylín, vdýchnutím tabaku či vypitím žabieho jedu. Je to každého voľba. Poznám ľudí, ktorí bažia po spirituálnych zážitkoch, ale umocňuje to iba ich ego, udržiava v ešte väčšej duchovnej pýche a v podstate duše sa nemenia a hľadajú duchovné skratky. Som za autentické poznanie. Áno, počas pobytu v tme začne váš mozog produkovať rôzne látky. Je za to primárne zodpovedná žľaza epifýza, ktorá sa nachádza na úrovni očí, v centre mozgu. To je to mystické tretie oko a naše čisté, intuitívne videnie oprostené od ega. Epifýza produkuje hormóny ako serotonín, melatonín a molekuly DMT. Počas pobytu v tme ich produkcia výrazne stúpa, a práve vďaka ním sa začne otvárať krajina zázrakov. Akoby ste cestovali po vlastnej mape duše, za hranicu mysle. Ste len tichým a bdelým pozorovateľom. Molekula DMT sa v malom množstve nachádza aj v ľudskom tele. Po viac ako 12 dňoch v tme sa začne produkovať a mnoho ľudí má mimotelový zážitok. Ide o látku, ktorú mozog vylučuje keď zomierame, alebo pri spomínaných šamanských ayahuasca rituáloch. V tme rozšírené stavy vedomia prichádzajú samé, nakoľko nie sme rušení vonkajším svetom. Kto má živé sny, aj tie sa zintenzívnia. Rovnako aj astrálne cestovanie. Veľa ľudí zažije svoj prvý mimotelový zážitok práve počas pobytu v tme. Čím si môžu vyriešiť strach zo smrti alebo sa dívať na život a smrť ako polaritu, nie dualitu.
Zažila si aj ty iné stavy vedomia?
Aj tu je to veľmi individuálne. Keď sa povie duchovný dar, je to doslova dar: Niečo, čo si nevymôžete technikou ani cvičením. Prišiel so mnou do tmy mladý Čech, ktorý už šiel tretíkrát s tým, že má nervy, že stále nevidel obrazce – mandaly, ani sa mu neotvorilo tretie oko a stále sa iba nudí a čaká a nič. Tak som sa vnútorne pousmiala. Pretože mi bolo jasné, ako dopadne jeho ďalší pobyt. Túžba po duchovných daroch je túžba ega, ktoré sa ich chce zmocniť. Je to výzva pre myseľ: Ako je možné, že niekde niečo svieti, iní vidia geometrické tvary, posvätné obrazce a ja ich nevidím? Aj ja to chcem zažiť, vidieť to! Takto to ale nefunguje :-) Po dvanástom dni som sa ale prepadla kamsi mimo priestor a čas. Asi po vyše týždni prišli silné bolesti hlavy, raz odišiel opatrovník s jedlom, uvarila som si čaj, sedela a počúvala, ako na strechu dopadá dážď. Potom som si uvarila druhý čaj a iba sedela. Neskôr som si šla ľahnúť a to boli už stavy, keď začínate vidieť svetielká, farby, geometrické útvary, vnútorné svetlo. Áno, sme svetelné bytosti. To svetlo je tak silné, stále so zatvorenými očami vnímate iný, akoby 3D priestor, tmavofialovú zaoblenú miestnosť plnú mandál, vzorov, až to chcete vypnúť, lebo nemôžete zaspať a je to energetický nápor. Vesmír je ale milostivý a nemá vám čo ublížiť, pokiaľ neužívate podporné psychotropné látky. Zrazu som tlmene začula sirénu. Vedela som, že má byť skúška sirén v obci, ale ešte som si tak pomyslela, čo je to za nápad, uprostred noci? Niekto zrazu búchal a bol to opatrovník. Dva vypité čaje a tiché pozorovanie mysle mi prišli ako hodinová záležitosť. Siréna však hučala na obed o dvanástej, bol ďalší deň, ďalšie jedlo. Vtedy sa mi úplne zotreli priestor a čas. Hmotné veci mi prišli tekuté, akoby som sa vznášala nad podlahou, tma sa kamsi ohýbala, vyzerala ako točivý tunel. Držala som v ruke hrnček, ktorý sa pocitovo roztekal a cesta na toaletu mi prišla nekonečne dlhá. Posledné dni boli hlboko intímne na úrovni duše, vedomia a sebapoznania, nie sú preto interpretovateľné.
Prešlo teda tvojich 14 dní v tme, ako sa človek „vracia“ do sveta a svetla?
Vo štvrtok prináša opatrovník jedlo aj s budíkom, nastaveným na hodinu pred východom slnka a opäť je to individuálne. Dva pobyty som mala problém odísť, prežívala som úzkostný stav, že mám ísť odtiaľ von. Do hluku, svetla, otázok ľudí, fungovania vzťahov, 3D sveta, práce… Ako mi vysvetlil opatrovník, boli to moje pocity pri narodení: Opustiť ten blažený pocit, materské lono, teda tmu a bezpečie, sa mi nechcelo. Tento stav, ten návrat domov, je to, čo tu opäť hľadáme: Spojenie s Vesmírom, Bohom, Absolútnom, Životom, nazvite si to, ako chcete. Po zazvonení budíka, keď je ešte tma, si pomaly pootvoríte dvere. Vnútorne môžete poďakovať tme za to, čo vám odkryla a ukázala z vás samotných, zapálite čajovú sviečku a ešte potichu sedíte, zvykáte si na svetlo. Je to dosť intenzívne pre oči. Ako začína svitať, môžete si vybrať. V Lysiciach je kopec, na ktorý na brieždení pôjdete sami, je tam altánok s výhľadom na obec. Symbolicky si počkáte na východ slnka, čo je rituál znovuzrodenia. Alebo len sedíte a ako vchádza do miestnosti denné svetlo, nalaďujete sa na návrat.
Ako by si zhrnula pobyt v tme a komu ho odporúčaš?
Pobyt v tme nastaví vašej duši, egu a mysli zrkadlo. Kto má odvahu, nech sa doň pozrie. Všetci hľadáme lásku, túžime po nej, máme očakávania, aby nám druhí rozumeli. Ale ako, keď nedokážeme vydržať sami so sebou? Ako nás má milovať niekto, keď sami o sebe nič nevieme? Články o bezpodmienečnej láske, citáty, mantry, modlitby… To všetko sú len pomôcky, barličky na ceste k sebe samému. Ale je to v poriadku, ak to ľuďom pomáha. Aj kolektívne vedomie, každá duša majú svoju evolúciu, tempo. Napadá mi k tomu skrátená verzia príbehu: Za Bohom chodili ľudia od rána do večera. Jeden chcel, aby pršalo, lebo mal sucho v záhrade. Ďalší prosil, aby nepršalo, lebo mal čas na prácu vonku a nechcel dážď. Iný prosil o zdravie, ďalší o viac peňazí, šťastie, lásku, deti. Boh sa raz opýtal mudrca, kam sa má schovať, aby ho človek nenašiel a stále o niečo neprosil. Ukryl sa do jaskyne, no i tam ho našli. Schoval sa na najvyššiu horu, no i tam človek vyliezol. Ukryl sa na kríž, no aj k nemu prišiel človek prosiť. Raz mu čosi jeden mudrc pošepkal a odvtedy Boha nikto nenašiel… Poradil mu, aby sa schoval do vnútra človeka, lebo tam ho nebude nikto hľadať. Tak prečo to neskúsiť?
