Prežili sme 14-dňový pobyt v tme: Ako prebiehajú dni bez svetla a aké stavy VEDOMIA zažijete?

Zdroj: Dnes24.sk

Ako je zabezpečená strava v tme?

Opatrovník príde raz za 24 hodín v nekonkrétny čas. Aby sa vaša myseľ nefixovala na to, koľko je hodín. Mali sme dohodnutý signál. Trikrát zaklope a ja mu musím zakričať, že môže vstúpiť, odídem do druhej miestnosti, kde ho čakám v kresle. Až tak vojde. Keďže človek má inak biorytmus a môže spať, byť v sprche, či proste má krízu, plače, alebo chce byť sám, ostane ticho a opatrovník nevstúpi. Vráti sa neskôr. Strava je odľahčená, vegetariánska s chuťou Indie, takže za mňa super. Na raňajky máte ovocie, urobíte si kašu. Opatrovník vám prinesie teplý obed a zároveň večeru. Na požiadanie môže doniesť, čo si prajete. Niekto má chuť na sladké, slané, iný zrazu túži po pôste a necíti hlad. Aj pri obmedzenom pohybe schudne človek dve-tri kilá za týždeň. Mimochodom, v tme rýchlo rastú vlasy, nechty a chlpy, takže už po týždni sa nespoznávate :-)

Opatrovník okrem toho, že nosí stravu, je zároveň terapeutom?

Nie, nie sú to terapeuti v pravom zmysle s diplomom či certifikátom. Terapeutom ste si vy sám :-) Sú to ľudia, ktorí ale vedia pracovať s inými, vedia vám pomôcť zvládať krízy. Vedia vás nasmerovať dovnútra. Opatrovník tam nie je na to, aby ste naňho zakaždým vysypali svoje rodinné genézy o ujovi, tete, či pracovných hádkach. Neodpovie vám, aký je deň, koľko je hodín a čo je nové v politike. Zistí, ako ste na tom, či niečo potrebujete a buď chcete, alebo nechcete s ním zdieľať svoje pocity, sny, stavy. Myseľ má tendenciu upriamovať pozornosť na tých druhých: On je taký a onaký. Ona mi urobila to a to. To on je ku mne zlý a ja trpím. To ona ma odmieta, opustila ma a som nešťastný. Myseľ obrátená von je utrpením. Opatrovník vás nasmeruje k sebe, do vášho vnútra. Nie je možné, aby niekto vošiel do vášho tela, čosi tam pozapínal, povypínal a vy smútite, či ste šťastný alebo nešťastný. Nikto do vás nevojde, aby ste pocítili lásku. Láska je stav, nie prítomnosť či neprítomnosť toho druhého. To všetko je o vás a vo vás.

Pobyt v tme má svoje fázy. Ako vyzerajú?

Prvé dva dni sú spánkové. Niekto prespí aj dvadsať hodín. Naje sa a zase spí. Tretí deň príde väčšinou stav nudy. Čo teraz? Čo s časom? Máte pocit, že sa to neuveriteľne vlečie. A do popredia sa dostáva ego a myseľ: Pozri, ako tu sedíme, taká blbosť! Poďme von, ktovie, čo sa deje doma, čo je s deťmi. Neseď tu len tak, v práci sa to kopí :-) Nejak takto počuť myseľ. Začnú sa vyplavovať nespracované konflikty, staré zranenia. Strieda sa plač, radosť. Tá škála emócií je intenzívna a u každého iná. Kto chce vedome ukončiť staré krivdy, má obrovskú príležitosť. Zrazu si spomeniete na staré ublíženia, máte možnosť odpustiť. Ako kostlivci zo skrine vyskočia možné traumy z detstva, a áno, môžu aj vaši blízki, ktorí sú mŕtvi.

Je to doslova katarzia, opätovne prežiť danú skúsenosť, prijať ju, pochopiť, transformovať a vyliečiť.

Objaví sa skrytá nenávisť k druhým, k sebe či naše nesplnené priania. Každý sme na inej úrovni vedomia, preto je ťažké to uchopiť do slov. Keď sa ma ľudia pýtajú, ako je v tme, vždy im poviem: Je to záchodová tma, vyplaví z vás doslova všetky, slušne povedané, s*ačky :-) Asi v piaty deň prichádza kríza ega, tam je tá intenzita najsilnejšia. Mnoho ľudí to už neustojí a odíde. Pomôcť môže meditačná hudba z MP3, ktorú si so sebou nosím. Naučila som sa ju ovládať po pamäti, keďže displej musí byť prelepený čiernou páskou. Pomôcť môže hra na hudobné nástroje, ktoré sú k dispozícii, či šamanský bubón. Alebo obyčajné kreslenie či písanie na papier po tme.

Čo je pravda na tom, že človek v tme zažíva halucinácie či vidí iné dimenzie? Dočítate sa na ďalšej strane.