Pre KDH je otázka života permanentná otázka, tvrdí Figeľ

BRATISLAVA 23. októbra (WEBNOVINY) – Pre KDH je otázka života podľa predsedu strany Jána Figeľa permanentná otázka. „Nie je to kampaň pred voľbami, pretože život a jeho ochrana je prvá hodnota. Ak sme zameraní na seba, tak aj vlastný život a vlastná dôstojnosť je tou prvou výzvou. Ak by sme relativizovali prvú hodnotu, život a jeho dôstojnosť, ľudskú osobu, tak všetko ostatné za tým relativizujeme. Už či podľa politickej situácie alebo preferencií alebo ekonomickej výhodnosti finančných dopadov,“ povedal Figeľ v rozhovore pre agentúru SITA. To nás podľa neho vedie na cestu utilitarizmu, že dobré je to, čo je užitočné. „Nie čo je dobré je dobré a čo je dobré je zároveň užitočné. Som rád, že túto líniu Európsky súdny dvor potvrdil,“ povedal Figeľ v súvislosti s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora (ESD), podľa ktorého nie je možné patentovať ľudské embryá ani bunky, ktoré z nich pochádzajú. Znamená to, že v budúcnosti nebude možné patentovať také biotechnologické postupy, ktoré využívajú ľudské vajíčka od okamihu ich oplodnenia. Podľa súdu pritom nie je dôležité, či k oplodneniu prišlo splynutím vajíčka so spermiou alebo inou manipuláciou.

Podľa Figeľa z hľadiska užitočnosti by bolo možno dobré niektoré patenty rozvíjať, ale keď je to proti človeku, proti dôstojnosti ľudskej osoby, tak sme za hranicami hodnotovej politiky. „My v tom budeme pokračovať. Je to dôležité z hľadiska povzbudenia, že má hodnotu tento zápas. Nie je vždy len zložitý a neúspešný,“ uviedol.

Od každého z nás podľa predsedu KDH závisí, akou Európa je a akou bude. Od nás jednotlivo, od Slovenska ako národa a krajiny. „21. storočie môže byť lepším, ak Európa bude ľudskejšou a solidárnejšou. To je téma, ktorá výrazne súvisí s otázkami ochrany života, dôstojnosti každej ľudskej osoby, základných ľudských práv. Téma narábania s embryami, ich zneužívania, resp. liečby, ochrany, je prvou líniou, kde sa téma ochrany života, perspektívy života dá vnímať. Ak Európa v tomto bude nachádzať riešenia, ktoré sú v línii prvej základnej hodnoty a to je dôstojnosť každej ľudskej osoby od počatia až po prirodzenú smrť, tak bude nachádzať odpovede ekonomické, finančné, politické na báze slobody, zodpovednosti, úcty k človeku bez ohľadu na rasu a presvedčenie,“ zdôraznil Figeľ. Hovorí o tom preto, lebo tá istá Európa bola nielen svedkom, ale aj aktérom obrovských tragédií a likvidácie celých národov. „Vynálezov ako sú plynové komory, koncentračné tábory, gulagy. Toto bola tiež Európa v 20. storočí. Krvavé hranice a masové hroby. To je realita z bývalej Juhoslávie 90-tych rokov,“ pripomenul.

Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora alebo predtým o krížoch Európskeho súdu pre ľudské práva, výrazne ovplyvňujú aj politiku, aj právo a morálku na kontinente. „Vítam postoj Európskeho súdneho dvora, pretože vymedzuje veľmi jasnú hranicu pre patenty alebo aplikovaný výskum, ktorý by mal viesť k ďalším využitiam, kde ľudské embryo chráni zásadným spôsobom. Zároveň veľmi jasne sa vyjadruje, že ľudský život sa začína oplodnením vajíčka, čo je veľmi dôležité, aby časová a obsahová hranica bola veľmi jasná. Od počatia po prirodzenú smrť. Nielen od troch mesiacov, ale od momentu, keď sa nový život začína,“ vyhlásil. Demokracia je podľa Figeľa postavená buď na hodnotách, alebo je totalitou väčšinového názoru a to nás môže viesť do omylov, do mravného relativizmu, ktorého európske dejiny sú plné.

Rozhodnutie je podľa Figeľa aj potvrdením 20 ročnej agendy KDH. „Nie je to ľúbivá populárna téma, lebo volá po zodpovednosti. Tak ako ústava hovorí, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Ale nehovorí o počatí, hovorí o narodení ako momente a predtým je hodný ochrany. Tam máme iný názor ako iné strany. Je to stála výzva, kedy sa ľudský život začína, čo je jeho dôsledná a potrebná ochrana, odkiaľ, pokiaľ je sloboda jednotlivca aj v týchto vzťahoch,“ dodal.