Po revolúcii to bol dlhodobý pôrod: Komunizmus tu podľa slovenského filmára stále smrdí
Revolučný November '89 zastihol slovenského filmára Jara Vojteka na náhradnej vojenskej službe. Ako vníma 30-ročné obdobie, ktoré nasledovalo?
Filmár Jaro Vojtek v tej dobe slúžil na náhradnej vojenskej službe v Dukle Trenčín, kde strážil chladiace zariadenie zimného hokejového štadióna.
„Pamätám si, ako som vo vojenskej uniforme šiel na námestie a ľudia ma objímali. Ale mali obavy. Zazneli hlasy ako: ‚Vojaci, dúfam, že nás necháte a nezaútočíte.‘ A ja som v živote ani pušku nevidel. Bolo to veľmi spontánne,“ povedal Vojtek.
„Myslím si, že je to dlhodobý pôrod. Nešli sme cisárskym rezom, ale je to živý dlhodobý pôrod, ktorý sa stále uskutočňuje, ale vidím v tom obrovskú nádej. Cez bolesti, cez ktoré sa Slovensko očisťuje, sa dostávame už k morálnejším súvislostiam,“ hodnotí vývoj po Novembri '89 Vojtek, ktorý minulý mesiac na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava uviedol v svetovej premiére svoj najnovší dokument Raj na zemi.
Venuje sa v ňom reportérovi Andrejovi Bánovi, ktorý tri desaťročia zaznamenáva príbehy obetí vojen či prírodných katastrof od Kosova cez Gruzínsko či Afganistan až po Haiti.
„Veľa ľudí sa pýta, prečo zákony nefungujú, sú porušované, ale ja si myslím, že zákony tu máme dobré, že je to v ľuďoch. Stále tu cítiť vietor komunizmu, v ktorom ľudia boli naučení žiť, a to akoby bol nejaký nános, stále sa to praktizuje, komunizmus tu stále smrdí, ale verím, že sa to čistí,“ vyhlásil 50-ročný filmár, ktorý zaujal snímkami My zdes (2005), Hranica (2009), Cigáni idú do volieb (2012), ale aj hraným debutom Deti (2012).
Vojtek momentálne dokončuje celovečerný dokument o Slovákoch, ktorí cestujú za prácou do zahraničia. „Je to taký trojportrét opatrovateľky v Rakúsku, kamionistu a partie chlapov z východu, ktorí robia po celej Európe sadrokartóny,“ uzavrel.
Foto: ilustračné
