Ondrejské veštenie prezradí vydajachtivým dievkam meno budúceho ženícha
Ak ste slobodné a hľadáte si ženícha, práve o ňom vám viac prezradí veštenie na Ondreja. V tento deň bolo známe aj liatie olova cez kľúčovú dierku.
Deň, keď je v kalendári Ondreja, patril v minulosti medzi tzv. Stridžie dni, ktoré sa vyznačovali silnými duchovnými silami. Išlo o magické dni počas zimného slnovratu. Ľudia boli poverčiví a verili, že temné sily majú väčšiu moc ako tie dobré.
Stridžie dni začínali na Katarínu (25. novembra), pokračovali Ondrejom, Barborou (4. decembra) a vrcholili „bosoráckou“ Luciou (13. decembra). Podľa niektorých zdrojov zlí duchovia strácali silu až na Tomáša, ktorý sa kedysi slávil tri dni pred Štedrým dňom.
Patrón neviest
Svätý Ondrej (Andrej) bol jedným z apoštolov Ježiša Krista a bratom apoštola Petra. Keďže bol ako prvý spomedzi apoštolov povolaný Ježišom, východné cirkvi ho zvyknú nazývať svätý Andrej Prvopovolaný.
V ľudovej tradícii sa spájal najmä s praktikami zameranými na veštby o vydaji. Svätý Ondrej bol považovaný za patróna sedliakov, rybárov, ale aj neviest. Mladice sa práve k nemu s dôverou obracali o pomoc.
Ondrejské zvyky sa v jednotlivých regiónoch líšili. Spoločné mali jedno – dievčatá, ktoré si hľadali ženícha, chceli o ňom vedieť čo najviac.
Napríklad obyvatelia dediny Poproč v okrese Košice dodržiavajú starú tradíciu „Pečenie Ondrejovského cukru“, keď vždy na Ondreja pripravujú miestnu špecialitu, tzv. pečený cukor. Túto cukrovinku, chuťou podobnú poľským cukríkom krovky, robia dodnes v domácnostiach.
Katarínou začínajú Stridžie dni a končia tancovačky, blíži sa adventné obdobie
Pirohy i olovo
Už v podvečer pred Ondrejom sa dievčatá zišli v tzv. „kudzeľnej chyži" a spoločne varili pirohy plnené lístočkami, na ktorých boli napísané mužské mená. Prvý kus, ktorý vyplával na vrch, dievča šikovne otvorilo a prečítalo meno budúceho muža.
Ďalším magickým úkonom bolo aj liatie olova cez kľučovú dierku. Podľa formy olova predpovedali zamestnanie či spoločenské postavenie nádejného manžela. Nechýbali aj čarovné formulky:
„Na meno Ondreja olovo ľejeme, mi mlade dzievečki vidavac še chceme, vijav nam Ondreju podobu frejera, co mi budze suci za dobroho muža“.
Ďalej to boli rôzne zvyky, ako váľanie plotov, bielenie oblokov vápnom. Otec rodiny zase veštil so štyrmi hrnčekmi, ktoré prevrátil hore dnom a pod ne skryl zeminu, chlieb, prsteň a hrebeň.
Postupne prichádzali štyria rodinní príslušníci – kto našiel zeminu, do roka čakala jeho alebo niekoho z jeho blízkych smrť. Chlieb znamenal, že človek zbohatne, prsteň, že bude mať svadbu a hrebeň bol predzvesťou choroby. Či už veríte na povery alebo nie, isté je, že aj takéto úsmevné zvyky patria medzi naše tradície, ktoré sa najmä v obciach pripomínajú dodnes.
Ilustračné foto, TASR
