Okolo 2,8% populácie tvoria CUDZINCI: Koľkí z nich pracujú a ako pomáhajú Slovensku?
Cudzinci najčastejšie pracujú vo výrobe ako operátori a montéri strojov a zariadení. Približne každý tretí sa však púšťa aj do podnikania.
Na Slovensku žilo v polovici tohto roka podľa štatistík Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru 152 902 cudzincov s povolením na pobyt. To predstavuje 2,8 percenta populácie krajiny. Cudzinci na Slovensku vypĺňajú medzery na pracovnom trhu. Pripomenula to vedúca Úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) v Bratislave Zuzana Vatráľová pri príležitosti Medzinárodného dňa migrantov, ktorý si krajina pripomenula v sobotu (18. 12.).
Každý tretí podniká
V októbri bolo podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na Slovensku zamestnaných 69 172 cudzincov, vyše 39-tisíc z nich z krajín mimo EÚ.
Najčastejšie pracovali vo výrobe ako operátori a montéri strojov a zariadení. „Okrem toho približne každý tretí cudzinec žijúci na Slovensku podniká a potenciálne vytvára ďalšie pracovné miesta,“ vysvetlila Vatráľová.
Cudzinci tak podľa jej slov na Slovensku vypĺňajú medzery na pracovnom trhu. Pripomína, že náklady na ich vzdelanie a pracovné a odborné zručnosti nemusí znášať Slovensko. „Zamestnať pracovníka z krajiny mimo EÚ je časovo a administratívne náročné, zamestnávatelia preto po nich siahajú, až keď sa im nepodarí obsadiť pozíciu občanom Slovenska alebo inej krajiny EÚ,“ poukázala Vatráľová.
Viac prispievali
Ako uvádza IOM Slovensko, podľa analýzy fiškálnych dosahov migrácie za rok 2018 cudzinci prispievali do verejného rozpočtu viac, ako z neho čerpali.
Obmedzenia prijaté v súvislosti s pandémiou mali však negatívny vplyv na mobilitu. Podľa Správy IOM o migrácii vo svete 2022 počet medzinárodných migrantov bol v roku 2020 nižší približne o dva milióny. Napriek poklesu mobility počet obetí – mŕtvych alebo zmiznutých migrantov vo svete – podľa IOM za rok 2021 k 10. decembru prekročil číslo 4 500, teda o takmer 300 viac v roku 2020.
„Ďalší sa na svojej ceste stali obeťami obchodníkov s ľuďmi a prevádzačov, čelili rozsiahlej stigmatizácii, nerovnosti, xenofóbii a rasizmu, migrantky zvýšenému riziku rodovo podmieneného násilia,“ dodala Vatráľová s tým, že nevyhnutné je preto posilniť legálne cesty pre migráciu, ktoré rešpektujú národnú suverenitu aj ľudské práva ľudí v pohybe.
ilustračné foto