OBLUDNOSŤ v rozprávkach: Psychológ prezradil, ako v nich vnímajú deti smrť i kanibalstvo

Zdroj: pixabay.com , Dušan Fábik , pixabay.com

Nejedna generácia bola viac či menej odchovaná na rozprávkach. Sú to práve silné príbehy, ktoré nás prevádzali detstvom. Mnohí z nás ich dnes doprajú aj svojim deťom, aj keď niektoré boli pôvodne určené pre dospelých.

Mnohé z nich však nevykresľujú len fantastické dobrodružstvá, krásne princezné alebo ich statočných záchrancov – sú aj presiahnuté násilím, krvou a desivými výjavmi. Na druhej strane, niekto raz poznamenal, že „kráľ“ slovenských rozprávok, Pavol Emanuel Dobšinský, nás nimi očkuje proti zlu.

Prinášajú nám benefity alebo môžu malých poslucháčov niektoré „tvrdšie“ pasáže škaredo poznačiť?

Redakcia Dnes24 sa obrátila na odborníka Dušana Fábika, ktorý do takýchto rozprávok nazrel očami psychológa.

V rozhovore sa dozviete:

• ako vnímajú v rozprávkach deti obludnosti a čomu sa vyvarovať
• ako čítať rozprávky citlivejším deťom
• prečo sú napriek všetkému násiliu rozprávky pre deti dôležité
• či rozprávky dokážu nahradiť moderné médiá.

Niektorí rodičia sa sťažujú na ohavnosti. Moja známa čítala deťom rozprávku v pôvodnej podobe o Jelenčekovi, no po chvíli sa zarazila a knihu zavrela. Píše sa tam o tom, ako si žena odreže prsník. Hodí ho na pekáč, a potom ho ako jedlo naservíruje mužovi. Musí tak urobiť, nakoľko mačka jej zožrala jedlo a ona sa to bojí povedať mužovi. Príkladov je mnoho… Len taká ježibaba, ktorá kŕmi deti, aby ich zjedla.

Dieťa po obsahovej stránke rozprávku neprežíva natoľko intenzívne, než by sme sa mohli domnievať. Obludnosť závažného sebapoškodzovania v rozprávke O Jelenčekovi či potenciálny kanibalizmus pri perníkovej chalúpke, si deti neuvedomujú v takom rozsahu ako dospelí.

Pre deti je dôležitá celková atmosféra a emócia rozprávky, menej konkrétne a špecifické fakty.

Napríklad pri perníkovej chalúpke dieťa viac desí, že sú Janko a Marienka väznení, že sú odlúčení od rodičov, než to, že im hrozí smrť zjedením… V rozprávke O jelenčekovi dieťa viac prežíva strach ženy pred mužom než pomerne abstraktnú informáciu o odrezaní prsníka.

Takže ich nemôžu negatívne ovplyvniť?

Určité strachy to môžu podnietiť. Treba ale povedať, že spravidla nepresahujú úroveň iných, ktoré dieťa každodenne zažíva. Preto by som nehovoril o negatívnom dopade rozprávok v pravom zmysle slova.

Pokiaľ si však napríklad dieťa zapamätá, že ježibaba z rozprávky žila v lese, môže mať z lesa určité obavy.

Samozrejme, záleží aj od toho, s akou „emóciou“ je prednesená. Pokiaľ hlas ježibaby prezentujeme a čítame zábavným hlasom, a hovoríme o nej ako o smiešnej či hlúpej starene, tak s vysokou pravdepodobnosťou vyvolá len minimálny strach.

Ak je prednesená ako nervy drásajúci príbeh, v ktorom Janko a Marienka len o vlások unikli smrti vďaka usmrteniu svojho väzniteľa, priestor pre vyvolanie obáv sa zväčší.

Čo citlivejšie deti? Mali by sme im vyberať menej „krvavé“ príbehy?

Pri citlivých a intenzívnejšie prežívajúcich deťoch môže byť vhodné, ak rozprávku prezentujeme v odľahčenom duchu. Príbeh netreba nadmerne preexponúvať, podávame ho skôr zábavnou formou než dramatickou. Samotným rozprávkam sa však netreba vyhýbať.

Čo nás dokážu rozprávky naučiť?

Majú obrovský psychologický význam pre deti všetkých vekových kategórií. Pre tie najmenšie, je to spoločne strávený čas s rodičom. Pozitívne sa tým podporuje vzájomné puto, ktoré dieťa ovplyvňuje po celý život.

Čo sa týka kognitívnych procesov, tak vo výskumoch sa veľmi často hovorí najmä o zvýšenej predstavivosti detí, ktoré sú vo frekventovanom kontakte s počúvaním či čítaním takéhoto diela.

Prínosov je však omnoho viac. Ako vieme, bojuje tam dobro a zlo, čím sa posilňuje morálne vedomie a rozhodovanie. Nemôžeme zabudnúť ani na cvičenie pamäte, rozvíjanie empatie či preberanie pozitívnych vzorov, ktoré vhodným smerom usmerňujú identitu poslucháča.

Fungujú na všeobecnom princípe: Prezraď mi, akú rozprávku máš najradšej, a ja ti poviem, kto si alebo čím si prechádzaš v detstve či dospelosti?

Áno, v podstate vo všetkom, čo robíme a vo veciach, ktoré preferujeme, sa odráža celá naša osobnosť. Pri rozprávkach konkrétne platí, že nás oslovujú tie, v ktorých sa môžeme identifikovať s hlavným hrdinom.

Hlavná postava má spravidla vlastnosti, ktorými by sme chceli disponovať, prípadne zažíva príbuznú situáciu či konflikt, ktorému čelíme my sami v bežnom živote.

Samotná identifikácia s hlavným hrdinom prebieha na nevedomej úrovni, a preto si zväčša neuvedomuje, čím nás príbeh oslovuje.

Článok pokračuje pod obrázkom.

Dokážu podobne pôsobiť na deti aj filmové rozprávky?

Filmová rozprávka dokáže taktiež pozitívne pôsobiť na ich rozvoj, avšak v porovnaní s jej knižnou podobou značne zaostáva. Pri nej sa totiž len minimálne rozvíja puto medzi dieťaťom a rodičom, cvičí pamäť či podporuje predstavivosť. Film je dobrodružstvo maximálne na dve hodiny. Taktiež často platí, že príbeh v rozprávke intenzívnejšie prežívame. Prečítanie rozsiahlej rozprávky môže trvať dieťaťu alebo rodičom dieťaťa aj niekoľko dní či týždňov, čím sa z neho stáva dlhotrvajúce dobrodružstvo.

Odporúčate takéto čítanie ako večerný rituál pred spaním?

Odporúčam to ako aktivitu, ktorú možno robiť kedykoľvek počas dňa, nielen ako večerný rituál. Ako večerný rituál je však čítanie knižky priam ideálne. Príjemne unaví, odpúta od prípadného napätia v bežnom živote a vďaka kontaktu s rodičom aj navodí pocit bezpečia. Zrejme si len ťažko môžeme predstaviť lepší spôsob, akým zvýšiť pravdepodobnosť pokojného spánku našich detí.

Existujú aj terapeutické rozprávky. Priblížite nám, o čo v nich ide?

Terapeutické rozprávky sa využívajú, aby pomohli dieťaťu zvládnuť niektoré náročné životné situácie, napríklad rozvod rodičov, šikanovanie a podobne.

Zväčša sa vyberie taká, v ktorej zažíva hlavná postava príbuznú situáciu ako dieťa a následne sa dieťaťu číta. Vďaka príbehu sa môže stotožniť s hlavným hrdinom a osvojiť si niektoré stratégie na zvládnutie svojej životnej situácie.

Nestačí rozprávku len prečítať, dôležitou súčasťou je diskusia o nej, o pocitoch poslucháča a jeho myšlienkach. Ak rozprávka poslúži ako vstupná brána do hlbších pocitov dieťaťa, vtedy sa stáva terapeutickou.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.