Na Slovensku sa ocitol muž so STATOČNÝM oslíkom: Pešo sa vybrali na Ďaleký východ!

Nedávno bolo v obľúbenom kúpeľnom meste a okolí rušnejšie ako inokedy. Prechádzala totiž okolo dvojica, ktorú nebolo možné len tak prehliadnuť.

Po Piešťanoch si vykračoval pútnik Michael Rinderle a jeho oslík počúvajúci na meno Vaillant, čo vo francúzštine znamená Statočný. A on ním skutočne aj je! Muž z Nemecka momentálne prechádza cez našu krajinu, pretože si tak plní svoj cestovateľský sen.

„Zaparkoval“ ho v kempe

Michael a Vaillant si najprv obzreli kus mesta, jeho štvornohý priateľ zdolal aj schody a nakoniec si spoločne oddýchli v prírode, kde aj prespali.

„Našli sme super kemp v Piešťanoch,“ pochválil sa zábermi pred niekoľkými dňami cestovateľ na svojom Instagrame, kde dokumentuje svoju cestu naprieč svetom a na ktorých vidieť, ako sa oslík spokojne pasie na tráve.

Dvojica sa ocitla taktiež na vidieku. „Včera sa zastavili v našej obci,“ opísala nezvyčajnú návštevu malebná dedinka Banka na Instagrame aj Facebooku. Dobrodružná dvojka momentálne oddychuje vo vinohradníckej obci Bojničky.

Je možné, že pútnika a jeho oslíka Vaillanta zazriete na ďalších miestach, nakoľko kráčajú bok po boku a to všade peši.

Tri roky s tvrdohlavcom?

Ich spoločný príbeh je však oveľa zaujímavejší, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Ich kroky zmapovali napríklad naši susedia, nakoľko prechádzali Českom, pričom idnes.cz pripomína, že na putovanie si vyhradil Michael celé tri roky.

Cestovateľ to však vníma ako jedno veľké dobrodružstvo a pre tamojší web sa stihol priznať, že Vaillant svojou tvrdohlavosťou nezaprie v sebe skutočne kus osla.

„Vlastne mi nejde o žiadny rekord. Keď do Číny (pôvodne mali svoju trasu zakončiť práve tam, poz.red.) nedorazím, nič sa nestane. Už som to prehodnotili len na Ďaleký východ. Môže to byť pokojne Irán, Karakoram (druhé najvyššie pohorie na svete, poz.red.), Afganistan. Uvidím podľa aktuálnej situácie,“ pričom prezrádza, že trasu priebežne upravuje.

Ďalšie kroky záležia aj od jeho tichého, no tvrdohlavého spoločníka. „Niekedy sa zablokuje a nechce prejsť cez mostík a podobne. Musím potvrdiť, že keď sa osol postaví na hlavu, nič s ním nehne.“

Bál sa postkomunistických krajín

Okrem spoznávania krajín, prežil aj niečo, čo ho prekvapilo a ukázalo, že aj ľudia z bývalého sovietskeho bloku sú priateľskí a dokážu im pomôcť.

„Denne prejdeme 10 až 15 kilometrov, podľa počasia, nálady i toho, koho stretneme. Priznám sa, že som sa trochu obával, že ľudia z bývalého východného bloku nebudú tak otvorení, ale nie je to tak,“ povedal Michael.

„Vlastne, čím ďalej som od domova, tým sú ľudia prívetivejší. Prekvapuje ma, koľko z nich je ochotných nám poskytnúť nocľah, dať jedlo na cestu, vodu, niekto podstrčí aj pár peňazí alebo fľašu piva. Často je to až dojemné,“ hovorí cestovateľ.

Osol ako magnet

Nemec priznáva, že za všetkým je jeho osol. „Ale to je všetko vďaka Vaillantovi. Priťahuje pozornosť. Keby som šiel sám, nikto si to nevšimne. Ale občas sa nájde niekto, kto dá najavo, že ma považuje za vandráka alebo zlodeja. Raz na mňa dokonca zavolali políciu, že budím verejné pohoršenie. Ale nad tým mávnu nakoniec rúk,“ rozpráva, no príliš sa nad tým nepozastavuje, možno aj preto, lebo pešia turistika je podľa jeho slov vášňou.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.