M. Mikolášik: Aj zo skromných pomerov môžete byť úspešní. Nemusíte mať nikoho za zadkom

Biely lekársky plášť na čas vymenil za obleky s kravatou a svoje brilantné jazykové schopnosti zužitkoval na politickej scéne v Bruseli. Vyštudovaný lekár, ktorý svoju prax získaval aj na ARO ako anesteziológ, urobil veľa nielen pre mnohých pacientov, ale dá sa povedať, že pre všetkých Slovákov.

Miroslav Mikolášik, ktorého dlhé desaťročia vnímame ako niekdajšieho poslanca Národnej rady SR (KDH/SDK) a neskôr ako europoslanca, si v našom rozhovore tentokrát zaspomínal na úplne inú svoju profesiu: Možno málokto vie, že v živote tohto rodáka z Dolného Kubína, ktorý sa osobne pozná s vrcholovými svetovými politikmi, diplomatmi a lídrami Európskej únie, zohrali veľkú časť v živote pacienti a lekári.

Život lekára

„Najťažšie je, keď musíte podať anestézu niekomu, kto bojuje o život,“ zaspomínal si bývalý europoslanec na svoje začiatky z lekárskeho povolania.

Najťažšie okamihy sú vraj pre lekára tie, ak je pacientom dieťa. Silnú spomienku má na malého štvorročného chlapčeka, ktorý sa hral na ceste a auto mu prešlo po bruchu. Miroslav Mikolášik, ktorý hájil kresťanskodemo­kratické hnutie už v 90. rokoch, sa často verejne vyjadroval proti interrupciám.

Ako lekár, ktorý je kresťan, stál zoči-voči situácii umelého prerušenia tehotenstva. „Mal som na to jasný názor. Ani nie preto, že som veriaci, ale je to existujúci človek, žije tam, má všetky orgány,“ hovorí Mikolášik o svojich pocitoch.

Cítil, že to správne nie je a odmietal sa na týchto úkonoch ako anesteziológ podieľať. Netají, že sa pre to stal aj „čiernou ovcou“, ktorá neraz stala pred komisiou.

Z plášťa do oblekov

Vo svojom treťom volebnom období v Európskom parlamente, ktorý sa mu stal „domovom“ na 15 rokov, sa Miroslav Mikolášik v rámci tém najviac angažoval vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín.

Kým sa tam dostal, jeho politická cesta ho ešte zaviala mimo Európu. Mikolášik rád spomína na zlomový rok 1998, keď po troch mesiacoch pôsobenia v národnej rade prišiel za ním Eduard Kukan, ktorý sa o ňom rozprával s vtedajším premiérom Mikulášom Dzurindom.

Že ho chcú poslať do zahraničia ako slovenského veľvyslanca do Kanady alebo Paríža. „Bral som to ako srandu,“ spomína Mikolášik. Sranda to nebola a v rozhovore Mikolášik spomenul viaceré úsmevné príhody, ktoré sa mu ako veľvyslancovi v Kanade udiali.

„Chcel som dať priestor mladším ľuďom,“ odpovedá dnes 68-ročný Mikolášik na otázku, prečo viac nekandidoval za europoslanca a politicky sa stiahol.

A mladej generácii odkazuje toto: „Aj zo skromných, normálnych pomerov, kedy človek nemá za zadkom niekoho, kto by ho stále potláčal vyššie a dopredu, dá sa vlastným vzdelaním, vlastnou chuťou žiť a pracovať na sebe, a dokázať čokoľvek,“ uzatvára svoj príbeh Miroslav Mikolášik, ktorý má stále čo povedať.

Kto bol jeho favoritom na europoslanca a čo všetko ho postretlo ako politika i lekára? Pozrite si v krátkom rozhovore.