Menej zaplnené auly: Na Slovensku klesá počet vysokoškolských študentov
Počet študentov študujúcich na verejných vysokých školách na Slovensku neustále klesá.
V roku 2016 sa ich počet na 11 vysokých školách kontrolovaných Najvyšším kontrolným úradom (NKÚ) SR znížil v porovnaní s rokom 2012 o takmer 24 633 študentov, čo je 21 percent. Upozornil na to NKÚ vo svojej piatkovej tlačovej správe.
Pokles podľa kontrolórov nezapríčiňuje len demografický vývoj. „Do veľkej miery je zaň zodpovedný veľký odchod študentov do zahraničia, predovšetkým do Českej republiky,“ uviedla hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková. V školskom roku 2015/2016 študovalo u západných susedov 22 251 Slovákov, čo je takmer 14 percent z celkového počtu študujúcich na slovenských VŠ. Najčastejšie navštevujú odbory ako medicína, technika či informatika.
„Negatívnym dôsledkom tohto trendu je to, že slovenskí absolventi zahraničných vysokých škôl sa podľa prieskumov späť na Slovensko nevracajú,“ poukázala Bolech Dobáková. „Bez adekvátnych opatrení sa tento problém bude prehlbovať a bude mať dosah nielen na vysoké školy, ale aj na hospodársky a sociálny vývoj Slovenska. NKÚ tvorcom verejných politík, najmä rezortom školstva a práce odporúča, aby aktívnym využitím zákonných možností a realizáciou adekvátnych opatrení tento trend postupne zmierňovali,“ doplnila.
NKÚ po kontrole vybraných vysokých škôl skonštatoval i to, že financovanie obnovy a modernizácie vysokých škôl je výrazne poddimenzované. V tom vidí aj jeden z dôvodov odlivu študentov do zahraničia.
„Na rekonštrukciu internátov bolo z celkových kapitálových výdavkov čerpaných iba 2,54 percenta, čo dáva slabý predpoklad na realizáciu ich obnovy a modernizácie,“ priblížila hovorkyňa NKÚ. Verejné vysoké školy preverované kontrolórmi NKÚ vlastnia 702 budov a stavieb. Viac ako polovica z nich je však staršia ako 30 rokov. Vzhľadom na opotrebovaný až havarijný stav si vyžadujú značné investície, konštatuje NKÚ.
Prácu si najľahšie nájdu absolventi IT odborov: O humanitné vedy záujem nie je
Podľa Fica pôjde v rokoch 2018 a 2019 na rekonštrukciu internátov 50 miliónov eur
Vyčísliť celkový investičný/modernizačný dlh škôl sa kontrolórom nepodarilo, pretože nie všetky VŠ majú vypracované investičné plány. V rámci sledovaného obdobia – 2012 – 2016 – požadovali školy na investície bez ubytovacích zariadení 94,3 milióna eur, pričom zo štátneho rozpočtu bolo poskytnutých len 20,9 milióna eur. Pre porovnanie, český rezort školstva vyčlenil len na dobudovanie kampusu Albertov v Prahe približne 135 milióna eur.
„Možno tak potvrdiť výrazné finančné poddimenzovanie v tejto oblasti, najmä zdrojov štátneho rozpočtu. Národná autorita v oblasti externej kontroly preto upozorňuje na riziko, že nedostatočným financovaním investičnej oblasti môže z dlhodobého hľadiska významne utrpieť rastový potenciál verejných vysokých škôl a z toho vyplynúť ďalší nezáujem študentov získavať vzdelanie na slovenských školách,“ uviedla hovorkyňa NKÚ.
Finančné poddimenzovanie je z hľadiska NKÚ alarmujúce aj v oblasti obnovy a rekonštrukcie ubytovacích zariadení. Podľa zistených údajov bolo na investície internátov z kapitoly ministerstva požadovaných takmer 85,5 milióna eur. Poskytnutých bolo len približne osem percent a skutočne čerpaných ešte menej, len šesť percent. Z fondov EÚ bolo na túto oblasť poskytnutých 6,8 milióna eur, ktoré boli takmer vyčerpané. Bratislavský región je pri financovaní investícií a obnovy ubytovacích zariadení verejných vysokých škôl vylúčený z uchádzania sa o eurofondy.
„V týchto zariadeniach sú pritom ubytovaní výlučne študenti z iných regiónov Slovenska, prípadne zo zahraničia. Aj preto je nutné hľadať zdroje financovania na revitalizáciu študentských domovov, atraktívnejšie ubytovanie a priestory pre štúdium a voľný čas študentov s cieľom zmiernenia, resp. zastavenia odchodu mladých ľudí z krajiny,“ doplnila Daniela Bolech Dobáková.
Foto: ilustračné