Ľudia s hendikepom predložili štátu požiadavky: Chcú lepšie podmienky pre život
Zdravotne postihnutí ľudia žiadajú od štátu vytvorenie podmienok na dôstojný život. Spoločne predložili 14 požiadaviek.
Ľudia so zdravotným postihnutím stále nemajú dostatočne vytvorené podmienky na dôstojný život. Predstavitelia slovenskej vlády by na to mali viac dbať, vyzýva Asociácia organizácií zdravotne postihnutých občanov SR.
Príležitosti pre dôstojný život garantuje takýmto osobám aj dokument OSN: Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Na Slovensku nadobudol platnosť v roku 2010. Do praxe by sa ale mal zavádzať efektívnejšie, poukazuje Asociácia.
Štát tvrdí, že robí kroky k tomu, aby sa životné podmienky zdravotne postihnutých ľudí rozvíjali. „Spolupracujeme na tom a komunikujeme s organizáciami, ktoré zdravotne postihnutých ľudí reprezentujú,“ poukazuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.
Jeden z najväčších problémov
Asociácia však reaguje, že legislatívne úpravy sú príliš zdĺhavé, čo je v každodennej praxi jeden z najväčších problémov. „K vytvoreniu rovnakých príležitostí nás ešte čaká dlhá cesta,“ upozornili jej predstavitelia.
Táto slovenská organizácia nie je jediná, ktorá žiada lepšie podmienky pre zdravotne postihnutých občanov. Podobne sú na tom občania v iných krajinách V4, ukázali prezentácie obdobných organizácií na medzinárodnej konferencii. Požiadavky na svoje vlády preto majú rovnaké.
Čo žiadajú?
Sú napríklad za dôslednú debariérizáciu životného prostredia, za primerané podmienky pre zdravotne postihnuté deti na školách. Štáty by tiež podľa nich mali posilniť podporu rodín so zdravotne postihnutým členom či pracovné uplatnenie týchto ľudí na voľnom trhu práce. Spoločne predkladajú 14 požiadaviek.
Odpoveď rezortu
Štát robí kroky, aby sa takýmto ľuďom žilo dôstojnejšie, odpovedá ministerstvo práce. Podľa rezortu sa tomu venuje aj Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 až 2020.
„Na jeho príprave sa podieľali aj osoby so zdravotným postihnutím cez svoje reprezentatívne organizácie,“ povedala Veronika Husárová z ministerstva práce.
Národný program bol podľa nej robený tak, „aby bolo pokryté nielen široké spektrum jednotlivých oblastí, ale zároveň aby bola zabezpečená aj prepojenosť a kompatibilita všetkých opatrení a úloh“.
Aktualizovať a vyhodnocovať sa má každé dva roky, podieľajú sa na tom ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, poradné orgány vlády, orgány územnej samosprávy či Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.
Štát pri vyhodnocovaní berie do úvahy aj záverečné odporúčania Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím. Tento rok vznikol na ministerstve práce aj samostatný odbor pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Foto: ilustračné