Krásna Oľga si miesto na obrazovke vydrela: Hovorili mi, že žena a šport nejdú dokopy

Športová moderátorka RTVS Oľga Konečná Hamadejová nám porozprávala o tom, aké boli jej začiatky v „mužskom“ svete športu a prezradila aj niekoľko zaujímavostí zo zákulisia televízie.

Vďaka tomu, že si počas cesty za veľkým snom verila, dosiahla nielen vrchol svojej kariéry, zároveň tiež vydláždila cestu svojim nasledovníčkam.

To, že sa chce venovať športovej žurnalistike, vedela Oľga už od strednej školy, kde sa aktívne venovala basketbalu. Potrebovala ale nájsť niečo, čo ju aj reálne uživí. K povolaniu športovej moderátorky ju inšpiroval zápas ružomberských basketbalistiek, ktorý sledovala v televízii. „Veľmi sa mi páčila pozícia reportéra, ktorý robil priamo na palubovke rozhovory naživo. Rozhodla som sa, že toto chcem robiť aj ja,“ spomína Oľga.

Ešte počas strednej školy sa dostala do lokálnej televízie, kde celé športové spravodajstvo robila sama. Jej ďalšie kroky viedli na štúdium žurnalistiky na vysokej škole v Bratislave.

Učila sa na vlastných chybách

Do RTVS sa dostala počas školy, a to veľmi zaujímavým spôsobom. „Do školy nám prišla ponuka zo slovenského rozhlasu, že kto tam chce ísť. Všetci moji spolužiaci sa prihlásili, iba ja nie. Pretože som vedela, že chcem robiť iba šport a nič iné. Môjmu profesorovi to bolo ľúto, tak ma napísal pod čiaru s poznámkou, že iba šport,“ spomína moderátorka. V rozhlase si zo všetkých mien na zozname vybrali práve Oľgu. „Zaujalo ich práve to, že som mala takýto vyhradený postoj, že chcem robiť iba šport. Takže som sa vlastne proti svojej vôli dostala do slovenského rozhlasu, kde mi hneď vytvorili športovú reláciu. Bola som ako Alenka v ríši divov.“

Prácu v lokálnej televízii a v RTVS Oľga nevníma ako diametrálne odlišnú, avšak zaspomínala si na jednu zaujímavosť, ktorá ju veľmi prekvapila. „V porovnaní s lokálnou televíziou, v slovenskej televízii sme strihali na kazetách, čo bol pre mňa úplný šok. V malej televízii sme už mali počítač a v ňom strihací program, takže všetko bolo digitálne,“ vysvetľuje Oľga.

V slovenskej televízii, na rozdiel od malej lokálnej televízie, už bola podľa Oľgy potrebná profesionalizácia. „V lokálnej televízii som bola samouk, učila som sa na vlastných chybách. V slovenskej televízii ma čakala tvrdá práca s hlasovým pedagógom. Stalo sa, že si si pripravila reportáž, ale načítal ju niekto iný, tvoj skúsenejší kolega. Bolo to pre mňa prekvapenie. Začiatky budúcich športových žurnalistov môžu byť aj také. Kým sa dostaneš k načítavaniu a chceš počuť svoj hlas vo vysielaní, musíš prejsť tréningom s hlasovým pedagógom, aby ťa vôbec pustili,“ vysvetľuje Oľga.

„Je dobré od začiatku ísť za tým, čo ťa baví, čo naozaj chceš. Pretože ak tí ľudia zvonku vidia, že naozaj to chceš robiť, je to presvedčivejšie. Netreba sa báť! Ak nevyskúšaš, nevieš,“ odkazuje Oľga.

Cesta za snom ale aj v prípade Oľgy nebola ružami vystlaná. Zo školy ju učitelia často posielali na rôzne moderátorské súťaže. Hoci žiadnu z nich nevyhrala, získala tam niečo oveľa cennejšie – naučila sa veriť si! „Stretla som sa tam s názorom, že vyberte si niečo iné, žena a šport to vôbec nejde dokopy a tam vám nepošleme prihlášku, lebo to je zbytočné, do Bratislavy sa aj tak z Michaloviec nedá dostať a podobne. Ak by som bola slabšia povaha, tak by som tu dnes nesedela. Ale aj napriek všetkým týmto "odporúčaniam“ som sa vydala svojou vlastnou cestou," hovorí právom hrdá Oľga.

Ako vyzerá príprava športovej reportérky na rozhovor s vrcholovými športovcami, ako pokračovala jej cesta a o čom je dosiahnutie vrcholu kariéry športovej žurnalistky, sa dozviete v inšpiratívnom VIDEO rozhovore (pod článkom).

View this post on Instagram

A post shared by Ola (Hamadejová) Konečná (@olahamadejova)

View this post on Instagram

A post shared by Ola (Hamadejová) Konečná (@olahamadejova)