Konšpiráciám o pandémii VERÍ každý štvrtý Slovák. Takmer 15 % NEVERÍ, že bol spáchaný atentát
Agentúra SCIO realizovala prieskum verejnej mienky o kontroverzných výrokoch o pandémii a atentáte na Roberta Fica.
Kontroverzným výrokom o pandémii verí takmer každý štvrtý občan Slovenska a takmer každý siedmy si myslí, že atentát na Roberta Fica sa nestal vyplýva z prieskumu Agentúry SCIO na reprezentatívnej vzorke tisíc respondentov, ktorý bol realizovaný v dňoch 7. – 11. októbra 2024.
Pri otázke “Aký je váš názor na tvrdenia vládneho splnomocnenca na preverenie riadenia pandémie ochorenia COVID-19 Petra Kotlára, v ktorých, o. i., konštatuje, že koronavírus bol umelo vytvorený a úmyselne rozšírený, resp. že vakcinácia môže zmeniť ľudskú DNA?” mali respondenti na výber štyri odpovede.
S názorom, že tieto tvrdenia nemajú oporu v žiadnych vedeckých faktoch a poznatkoch, preto sú mimoriadne nebezpečné a odsúdeniahodné, sa stotožnilo 39 % respondentov.
Krajne opačný názor, že splnomocnenec Kotlár odhalil a dokázal pravdu, ktorá konečne poopraví pokrivené vnímanie sveta, čím vlastne bola tzv. pandémia, ale zastáva až 23,3 % respondentov. 23,9 % respondentov uviedlo, že o tejto veci nemá dostatok poznatkov, ale zároveň veria, že pravda by mohla byť niekde uprostred a 13,8 % nemá na túto tému názor.
V ďalšej otázke mali respondenti odpovedať, kto je podľa nich zodpovedný za atentát na Roberta Fica? 32,8 % označilo odpoveď, že Robert Fico si za atentát môže vo veľkej miere sám, kvôli svojej nenávistnej rétorike a politike.
Naopak 32% si myslí, že zodpovednými sú médiá, opozícia a mimovládky, ktoré štvú proti súčasnej vláde. Len 22,1 % vidí za atentátom výhradne atentátnika a 13,1 % sa domnieva, že atentát na Roberta Fica bol zinscenovaný a neveria, že sa reálne udial.
Z oboch prieskumných otázok a diametrálne odlišných odpovedí na ne je podľa zakladateľa Agentúry SCIO a jej hlavného analytika Martina Klusa úplne zrejmé, ako nezmieriteľné rozdelená je väčšia časť slovenskej spoločnosti.
“Odpovede takmer presne kopírujú výroky predstaviteľov tých politických strán, ktoré respondenti neskôr uvádzali aj ako svoje volebné preferencie,” uviedol Klus.