Kaliňák z HLASU: Po rokoch vlády Matoviča s Hegerom sú samosprávy ZDEMOLOVANÉ. Čo ich zachráni?

Samosprávy sa dlhodobo necítia byť dostatočne všímavým partnerom úradujúcich vlád a roky sa snažia o to, aby sa v slovenskej politike čosi zmenilo. Zástupcovia miest a obcí to pocítili najmä v období covidu, keď im vláda na čele s Igorom Matovičom a neskôr s Eduardom Hegerom neraz hodila horúci zemiak, nech si s tým poradia.

Neskôr sa napätie vyostrilo po vypuknutí vojny na Ukrajine, keď opäť raz museli starostovia a primátori improvizovať a zvládať prílev utečencov.

Nič sa nezlepšilo ani po tom, keď samosprávy neboli schopné ani platiť účty za extrémne vysoké energie. A nie je to vyriešené dodnes.

No a naposledy ich zdvihlo zo stoličky aj to, že poslanci bez akejkoľvek snahy o vypočutie si ich problémov schválili novelu školského zákona. Tá zavádza viaceré zmeny, ktoré zvýšia finančnú záťaž samospráv. Problémov je však viac a azda najfundovanejším odborníkom je expert na samosprávy, ktorý roky pôsobil v Združení miest a obcí Slovenska.

V rozhovore s Michalom Kaliňákom, kandidátom za stranu Hlas-SD, sa dočítate:

• Aká je aktuálna situácia v samosprávach
• Čo môže mestám a obciam reálne pomôcť?
• Čo najviac trápi starostov?
• Bude stačiť 12 rokov na to, aby sa dorovnali regionálne rozdiely?

Po troch rokoch je to bieda

V akom stave sa dnes nachádza samospráva po troch rokoch vlády I. Matoviča a E. Hegera?

Ak poviem, že je zdemolovaná, potom som použil to najhodnejšie slovo. Samospráva si za tridsať rokov od svojho znovuobnovenia získala až 70 % dôveryhodnosť medzi ľuďmi. Tri roky Matoviča s Hegerom a ich asistentami vo vláde a parlamente, s politikmi, ktorým neverí presne toľko ľudí, ako verí samospráve, dokázali zdemolovať a znefunkčniť srdce našich regiónov, teda mestá a obce.

Samosprávy žijú na dlh, lebo svoje ušetrené peniaze museli použiť na financovanie experimentov a výmyslov jazdcov apokalypsy.

Som šesť dní z týždňa v regiónoch a som svedkom smutných diskusií o tom, ako tri roky stačili na zničenie tridsaťročného úsilia. Teraz vidíme, čo znamená ak nám vládnu nezodpovední politici, ktorí stelesňujú slabý štát. Preto ponúkame silný štát, ktorý bude garanciou silných regiónov, lebo bez ich stability má krajina vážne problémy.

Roky ste v kontakte so zástupcami samospráv. Ak by HLAS vstúpil do vlády, ktoré prvé opatrenia by ste začali okamžite realizovať?

V našej strane si uvedomujeme, že nie je čas strácať čas a po úspešných parlamentných voľbách máme pred sebou dve fázy. V prvej musíme uhasiť požiare po Matovičovi s Hegerom a to tak, aby mestá a obce cítili už od prvého januára stabilitu.

To znamená, že musíme zrušiť doterajší systém financovania sociálnych služieb, kedy si vláda urobila z miest a obcí bankomaty.

Do konca roka musíme presadiť odklad účinnosti stavebnej legislatívy, pretože tá má platiť od prvého apríla budúceho roka, čo by paralyzovalo rozvoj miest a obcí. Do konca roka je potrebné presadiť odklad povinnosti z dielne exministra životného prostredia Jána Budaja, ktorý bude znamenať odklad povinnosti pre zavedenie mechanicko-biologickej úpravy odpadov, pretože to, čo má platiť ublíži ľuďom aj samosprávam. Do konca roka musíme previesť pozemky SPF v intraviláne pod krídla miest a obcí a to isté musí platiť aj o pozemkoch pod cestami v extraviláne a okrem toho všetkého musíme nastaviť dotačnú schému pre malé obce, známu ako Individuálne potreby obcí, ktorú Heger ako minister financií zrušil. Potrebujeme to urobiť rýchlo, aby sme malým obciam dokázali hneď po novom roku poslať peniaze na účty.

Vstupom do nového roka musíme samosprávam zagarantovať pokoj na robotu, ktorý sme vyjadrili dvomi princípmi: Žiadne kompetencie bez peňazí a žiadne rozhodnutia bez diskusie.

Samosprávy sa často sťažujú aj na roztriešťenosť kompetencií. Každé ministerstvo rieši niečo iné a navzájom sa neraz blokujú.

Práve preto je potrebné vytvoriť model seriózneho partnerstva, pretože pre HLAS nie sú samosprávy politickou korisťou, ale kľúčovým sociálno-ekonomickým partnerom. A na základe toho musíme presunúť všetky kompetencie regionálneho rozvoja z jednotlivých ministerstiev pod jednu strechu, súbežne s tým prenastaviť eurofondy, aby čo najviac peňazí išlo priamo do regiónov a v nadväznosti na to musíme zásadne zmeniť verejné obstarávania, ktoré procesmi brzdia rozvoj regiónov. Zároveň potrebujeme odstupňovať kompetencie samospráv, podporiť medziobecnú spoluprácu, zvýšiť ich príjmy a garantovať ekonomické minimum, aby nikto nebral samosprávam peniaze.

Bude stačiť dvanásť rokov na vyrovnanie regionálnych rozdielov? Článok pokračuje na druhej strane.