K Nemcom patrí pivo, k Francúzom víno. Čo Slováci? Pijeme NÁRAZOVO a toto uprednostňujeme!
Víno, pivo či tvrdý alkohol? Neuveríte, do akej skupiny nás zaradila nedávna štúdia.
![Ilustračný obrázok k článku K Nemcom patrí pivo, k Francúzom víno. Čo Slováci? Pijeme NÁRAZOVO a toto uprednostňujeme!](https://staticcdn.sk/images/photoarchive/sized/700/2024/07/01/alkohol-pitie-slivovica-palenka-tvrdy-alkohol.jpeg)
Podľa štúdie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorej výsledky rozoberá známy francúzsky denník Le Figaro, sú návyky týkajúce sa konzumácie alkoholu v Európe v priebehu dvoch desaťročí až pozoruhodne stabilné.
Napriek spoločenským a ekonomickým zmenám zostávajú preferencie čo sa týka výberu alkoholických nápojov hlboko zakorenené v tradíciách jednotlivých európskych kultúr.
Vínové krajiny
Štúdia vychádzala z údajov globálneho systému WHO na monitorovanie alkoholu a zdravia, ktorý vychádza z oficiálnych záznamov o predaji, daniach a výrobe v štátoch Európskej únie, na Islande, v Spojenom kráľovstve, v Nórsku a na Ukrajine.
Klasifikovala šesť skupín. Napríklad, v prvej skupine dominuje konzumácia vína a patria do nej krajiny ako Francúzsko, Grécko či Švédsko. Víno, historický nápoj predovšetkým v stredomorských krajinách, je stále veľmi obľúbené. „V týchto regiónoch bolo po stáročia hlavným produktom,“ poznamenala hlava tejto štúdie Daniela Correia.
Prekvapujúcim zistením je fakt, že vo Francúzsku zažíva nevídaný boom v posledných rokoch aj pivo.
Čo Slováci?
Do ďalšej skupiny patria krajiny, kde je spotreba piva vysoká a spotreba liehovín nízka, ako napríklad Rakúsko, Dánsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo.
Tretiu skupinu tvoria krajiny, v ktorých je vysoká spotreba piva aj liehovín, s vysokým výskytom nárazového pitia. Do tejto skupiny patria Chorvátsko, Maďarsko a Slovensko.
Čo si predstavovať pod pojmom „nárazové pitie“? Je to akýmsi opakom pravidelného popíjania. Ide o príležitostnú konzumáciu veľkého množstva alkoholu výlučne s účelom navodenia stavu opitosti.
Zdravotné následky
V štúdii figurujú ešte ďalšie tri skupiny štátov. Uvádza sa v nej, že krajiny, kde prevláda víno, majú najnižšiu mieru úmrtí súvisiacich s alkoholom.
„Alkohol je hlboko zakorenený v európskom živote a nevymizne. Je neoddeliteľnou súčasťou našej kultúry,“ vysvetľuje doktor Jürgen Rehm, spoluautor štúdie.
"Zníženie spotreby alkoholu by mohlo predĺžiť priemernú dĺžku života o dva až tri roky. Aby sme to dosiahli, musíme nájsť stratégie, ktoré rešpektujú tieto kultúrne tradície,“ poznamenal.
Foto: ilustračné