K Nemcom patrí pivo, k Francúzom víno. Čo Slováci? Pijeme NÁRAZOVO a toto uprednostňujeme!
Víno, pivo či tvrdý alkohol? Neuveríte, do akej skupiny nás zaradila nedávna štúdia.
Podľa štúdie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorej výsledky rozoberá známy francúzsky denník Le Figaro, sú návyky týkajúce sa konzumácie alkoholu v Európe v priebehu dvoch desaťročí až pozoruhodne stabilné.
Napriek spoločenským a ekonomickým zmenám zostávajú preferencie čo sa týka výberu alkoholických nápojov hlboko zakorenené v tradíciách jednotlivých európskych kultúr.
Vínové krajiny
Štúdia vychádzala z údajov globálneho systému WHO na monitorovanie alkoholu a zdravia, ktorý vychádza z oficiálnych záznamov o predaji, daniach a výrobe v štátoch Európskej únie, na Islande, v Spojenom kráľovstve, v Nórsku a na Ukrajine.
Klasifikovala šesť skupín. Napríklad, v prvej skupine dominuje konzumácia vína a patria do nej krajiny ako Francúzsko, Grécko či Švédsko. Víno, historický nápoj predovšetkým v stredomorských krajinách, je stále veľmi obľúbené. „V týchto regiónoch bolo po stáročia hlavným produktom,“ poznamenala hlava tejto štúdie Daniela Correia.
Prekvapujúcim zistením je fakt, že vo Francúzsku zažíva nevídaný boom v posledných rokoch aj pivo.
Čo Slováci?
Do ďalšej skupiny patria krajiny, kde je spotreba piva vysoká a spotreba liehovín nízka, ako napríklad Rakúsko, Dánsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo.
Tretiu skupinu tvoria krajiny, v ktorých je vysoká spotreba piva aj liehovín, s vysokým výskytom nárazového pitia. Do tejto skupiny patria Chorvátsko, Maďarsko a Slovensko.
Čo si predstavovať pod pojmom „nárazové pitie“? Je to akýmsi opakom pravidelného popíjania. Ide o príležitostnú konzumáciu veľkého množstva alkoholu výlučne s účelom navodenia stavu opitosti.
Zdravotné následky
V štúdii figurujú ešte ďalšie tri skupiny štátov. Uvádza sa v nej, že krajiny, kde prevláda víno, majú najnižšiu mieru úmrtí súvisiacich s alkoholom.
„Alkohol je hlboko zakorenený v európskom živote a nevymizne. Je neoddeliteľnou súčasťou našej kultúry,“ vysvetľuje doktor Jürgen Rehm, spoluautor štúdie.
"Zníženie spotreby alkoholu by mohlo predĺžiť priemernú dĺžku života o dva až tri roky. Aby sme to dosiahli, musíme nájsť stratégie, ktoré rešpektujú tieto kultúrne tradície,“ poznamenal.
Foto: ilustračné