Je Vatikánska zmluva v súlade s Ústavou? Podľa Nicholsonovej sa bojíme preťať financovanie cirkvi
Téma odluky cirkvi od štátu je Pandorinou skrinkou viacerých politických strán. Dôvod? Základňa veriacich voličov. SaS zvažuje možnosť požiadať Ústavný súd o posúdenie Vatikánskej zmluvy.
Poslanec SaS Miroslav Žiak pichol do osieho hniezda, keď na svojom Facebooku otvoril odvekú liberálnu tému odluky cirkvi od štátu.
Nadhodil otázku, či by sa 52 miliónov eur, ktoré idú na platy duchovných, nedali využiť zmysluplnejšie. Premiér Igor Matovič najprv vybuchol od pobúrenia, ale následne sa upokojil a prekvapivo prejavil ochotu sa o tom baviť.
Pobúrený šéf OĽaNO dodal, že podľa neho označila SaS “akúkoľvek cirkev za de facto príživníkov” a vyzerá to, “akoby nešlo o odluku samotnú, ale o prvoplánovaný marketing využívajúci najprízemnejšie pudy.”
Celý článok si môžete prečítať TU:
Čo na to Ústava?
Strana SaS sa tejto téme venuje otvorene a zvažuje, že sa obráti na Ústavný súd (ÚS) SR, aby posúdila Vatikánsku zmluvu, či nepredstavuje porušenie rovnoprávnosti dvoch medzinárodných subjektov a nevytvára nerovnosť pred zákonom vzhľadom na nerovnaké výhody rímskokatolíckej a iných cirkví, plynúce zo zmluvy.
Na piatkovom brífingu liberálov to uviedla poslankyňa Európskeho parlamentu (EP) za SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá zároveň zdôraznila, že Vatikánska zmluva ako taká nie je prekážkou pri hľadaní iného modelu financovania cirkvi.
Europoslankyňa zverejnila na túto tému aj rozsiahly blog s názvom Bu, bu, bu. Som liberál a chcem odluku cirkvi od štátu.
V texte argumentuje: „Nezabúdajme, že okrem zabezpečenia slobody vierovyznania popri sekulárnej vláde bolo primárnym zámerom odluky cirkvi od štátu najmä oslobodiť CIRKEV – chrániť ju pred štátom, ktorý by ju mohol tak ako v minulom režime ohrozovať, prenasledovať a ovplyvňovať. Právne a papierovo (a chce sa mi dodať, že striktne teoreticky) – v Ústave SR sme tak urobili, ale finančnú pupočnú šnúru sa bojíme preťať doteraz.“
So svojimi partajnými kolegami na brífingu pripomenula, že práve snaha konštruktívne a bez emócií zmeniť financovanie cirkví je prioritou opätovného otvorenia témy odluky cirkvi od štátu.
Morálna autorita?
„V žiadnom prípade to nie je len o šetrení finančných prostriedkov,“ uviedla Nicholsonová. Zmena modelu financovania má podľa nej zabezpečiť naozaj nezávisle pôsobiacu cirkev, ktorá si bude plniť autonómne svoje úlohy.
"Je to jedna z posledných nesplnených požiadaviek Novembra 89,“ upozornila.
Myslí si, že cirkev vzhľadom na štátne prostriedky nie je schopná ako morálna autorita primerane reagovať na prešľapy vládnej moci.
Na druhej strane Nicholsonová upozornila, že cirkev neadekvátne vstupuje do tvorby štátnych politík – spomenula napríklad tzv. potratovú tabletku či uplatňovanie výhrady vo svedomí s negatívnym vplyvom na dostupnosť legálnej služby.
Nicholsonová zopakovala, že SaS chce iniciovať celospoločenskú diskusiu, avizovala do Vianoc konferenciu so zastúpením všetkých dotknutých strán.
Podľa Nicholsonovej môže mať katolícka cirkev na Slovensku vďaka Vatikánskej zmluve tiež zvýhodnené postavenie, čo môže byť tiež protiústavné. Vatikánska zmluva bola podľa Nicholsonovej podpísaná narýchlo a politici verejnosti dlžia verejnú diskusiu o tejto zmluve.
Riešenie aj pre ateistov
Predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba, ktorý sa v strane venuje témam osobných slobôd zdôraznil, že téma nie je namierená proti cirkvi a veriacim.
„Cieľom je nájsť riešenie, ktoré bude v prospech všetkých strán, cirkví, veriacich i ateistickej časti spoločnosti,“ povedal Droba. „Rozumiem však aj stanoviskám cirkví, najmä rímskokatolíckej, že téma si žiada aj vyriešiť ich majetkovo-právne a reštitučné nároky, a tiež otázku starostlivosti o sakrálne objekty, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Na to bude musieť myslieť legislatíva,“ dodal.
Politicky účelové?
KDH považuje otváranie témy financovania cirkví zo strany SaS za zbytočné a politicky účelové. TASR o tom informoval hovorca KDH Stano Župa.
„Minulý rok bol po dlhej odbornej diskusii prijatý aktuálne platný zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností, ktorý podporila aj značná časť vtedajšej opozície. Ak by sa mala takáto diskusia nanovo otvoriť, KDH považuje za dôležité, aby sa tak nedialo jednostranne zo strany štátu, ale bezpodmienečne aj za aktívnej účasti jednotlivých cirkví,“ vyplýva z reakcie KDH.
To si váži nenahraditeľný prínos cirkví najmä v službách v sociálnej oblasti, ale tiež v kultivovaní spoločenského étosu kresťanskými hodnotami.
Najlepšie riešenie
Ministerstvo kultúry (MK) SR pri otvorení témy pripomenulo, že pred samotnou debatou je potrebné doriešiť otázky reštitúcií a finančných nárokov cirkví, pripomenulo tiež, že finálna odluka nie je možná počas platnosti Vatikánskej zmluvy. Oslovení ministri sa zhodujú, že téma je relevantná, nie je však dobre načasovaná.
Od januára 2020 platí nový zákon o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností, ktorý zohľadňuje aj počet veriacich a rozširuje takisto možnosti použitia štátneho príspevku. Zákon zachováva systém priamej podpory zo strany štátu.
O tom, že jeho ponechanie v aktualizovanej podobe je najlepším riešením, rozhodla expertná skupina, zložená zo zástupcov štátu a cirkví.
Cirkev reaguje
Aktualizované 18:35 Iniciatívu koaličnej SaS k opätovnému otvoreniu témy odluky cirkvi od štátu, vrátane zvažovania preskúmania Vatikánskej zmluvy ústavným súdom, nepovažuje Konferencia biskupov Slovenska (KBS) za primeranú.
Pre TASR to uviedol hovorca KBS Martin Kramara. Upozorňuje na rozpory v argumentácii liberálov i na to, že iniciatíva prichádza v čase, keď sa do praxe aplikuje nový model financovania, vychádzajúci z konsenzu potvrdeného cirkvami, expertmi i ústavnou väčšinou hlasov v parlamente.
"Tvrdenie o potrebe väčšej autonómie, podporené argumentom, že cirkvi sa na jednej strane nemajú miešať do politiky, ale na strane druhej by sa mohli, ak by im štát zobral finančnú podporu, si samo v sebe vnútorne protirečí,“ upozornil Kramara na vyjadrenia SaS.
Uistil, že cirkev sa vyjadruje celkom slobodne, zároveň plne rešpektuje autonómiu štátu i výsledky demokratických volieb. V súvislosti s naznačovaním poslanca Miroslava Žiaka (SaS) o otáznej efektivite vynakladaných prostriedkov prostredníctvom priamej podpory štátu pre cirkvi Kramara upozornil, že ak by mal štát prevziať údržbu a opravy národných kultúrnych pamiatok, ktoré sú v opatere cirkví, stálo by ho to neporovnateľne viac než príspevky na platy duchovných. „Opravy pamiatok nás stoja státisíce, ba aj milióny eur, kým platy duchovných sú ledva na úrovni minimálnej mzdy,“ dodal hovorca KBS.