Iveta Radičová nebude kandidovať v marcových voľbách

Odporúčame:

Kandidátka bez Radičovej môže SDKÚ-DS ubrať voličov

OBRAZOM: Vzostup a pád vlády Ivety Radičovej

Doma som považovaná za vydierača, tvrdí Radičová

Iveta Radičová sa nebude uchádzať o dôveru v parlamente BRATISLAVA 25. októbra (WEBNOVINY) – Premiérka a podpredsedníčka SDKÚ-DS Iveta Radičová nebude kandidovať v marcových predčasných parlamentných voľbách.

Dnes to oficiálne potvrdila na tlačovej besede po rokovaní Prezídia SDKÚ-DS. Z politiky Radičová však celkom neodchádza. Zostáva podpredsedníčkou SDKÚ-DS do straníckeho kongresu, ktorý sa musí konať do šiestich mesiacov od parlamentných volieb.

Prezídium SDKÚ-DS dalo možnosť prihlásiť sa záujemcom do primárnych volieb na lídra strany, ktorý modrých povedie do marcových volieb. Ak sa nikto neprihlási, podľa stanov SDKÚ-DS sa predseda stáva automaticky volebným lídrom. Po voľbách líder rokuje o možnom zostavení vlády. Rozhodnutie Radičovej, ktorá viedla modrých do parlamentných volieb v roku 2010, bude zrejme znamenať, že Mikuláš Dzurinda ako predseda strany nebude mať protikandidáta na pozíciu lídra v marcových voľbách.

Podľa stanov SDKÚ-DS o funkciu lídra SDKÚ-DS pre voľby do NR SR sa môže uchádzať iba člen SDKÚ-DS. Návrh na kandidatúru v primárnych voľbách na funkciu lídra SDKÚ-DS pre voľby do NR SR môžu podať Prezídium SDKÚ-DS, predsedníctvo regionálneho zväzu alebo najmenej 300 členov SDKÚ-DS, ktorí písomne požiadajú, aby sa občan spĺňajúci zákonom stanovené podmienky uchádzal o kandidatúru.

Obrazom: Vzostup a pád vlády Ivety Radičovej

Video:Iveta Radičová do parlamentu kandidovať nebude

Najdôležitejšie momenty politického života Ivety Radičovej

• 17. októbra 2005 – nestraníčka Iveta Radičová, známa sociologička, sa stala ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny v druhej vláde Mikuláša Dzurindu po odchode Ľudovíta Kaníka z tohto postu. Ako ministerka novelizovala niektoré reformné zákony Kaníka, ktoré vyvolali odpor veľkej časti obyvateľstva.
• 17. júna 2006 – na kandidačnej listine SDKÚ-DS v parlamentných voľbách bola Iveta Radičová trojkou, najvyššie postavenou nestraníčkou. Získala najviac preferenčných hlasov, približne o šesťtisíc viac ako Ivan Mikloš a o takmer 40-tisíc viac ako vtedajší premiér a predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. Prekrúžkovala sa tak na prvé miesto. V NR SR bola podpredsedníčkou Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie.
• 7. novembra 2006 – Iveta Radičová vstúpila do SDKÚ-DS.
• 17. novembra 2006 – Iveta Radičová sa stala podpredsedníčkou SDKÚ-DS. Delegáti kongresu SDKÚ v Bratislave potvrdili na čele strany Mikuláša Dzurindu a staronovými podpredsedami sa stali Pavol Kubovič, Juraj Liška, Ivan Mikloš, Eduard Kukan a Milan Hort.
• marec 2009 – Iveta Radičová vstúpila do boja o prezidentské kreslo. Nominovala ju SDKÚ-DS s podporou KDH, SMK a mimoparlamentnej OKS. Snažila sa prezentovať ako občianska kandidátka, vyzbierala preto aj potrebné podpisy. Strany, ktoré ju nominovali, sa na jej kampani priamo nezúčastnili. Problémy malo najmä KDH pre nesúhlas s Radičovej názorom na právo ženy na interrupciu. Voličov oslovovala skôr cez umelcov a iné verejne známe osobnosti. V prezidentských voľbách neuspela, no získala takmer milión voličských hlasov.
• 23. apríla 2009 – Iveta Radičová sa vzdala poslaneckého mandátu po tom, čo v NR SR hlasovala za svoju kolegyňu Tatianu Rosovú. Odmietla vtedy, že urobila podvod, podľa nej to bola chyba, ľudské zlyhanie. Rosová uvádzala hlasovanie o školskej novele pri rečníckom pulte a nestíhala sa vrátiť po zabudnutú hlasovaciu kartičku do poslaneckej lavice, kde sedela vedľa Radičovej. Radičová priznala, že spanikárila a zahlasovala za ňu.
• február 2010 – Iveta Radičová sa stala volebnou líderkou SDKÚ-DS pre júnové parlamentné voľby. Stalo sa tak po škandále o podozrivom financovaní SDKÚ-DS, ktorý začiatkom roka zverejnil premiér Robert Fico. Predseda strany Mikuláš Dzurinda sa po zverejnení informácií a viacnásobných atakoch lídra Smeru 1. februára 2010 vzdal účasti na volebnej kandidátke a líderstva vo voľbách. Nový líder vzišiel z primárnych volieb, členovia SDKÚ-DS dali prednosť Radičovej pred Ivanom Miklošom.
• 12. júna 2010 – víťazom parlamentných volieb sa stala strana Smer-SD, no lídri opozičných strán, ktoré sa dostali do NR SR, s ňou odmietli rokovania o zostavení vlády.
• 15. júna 2010 – Iveta Radičová sa stala oficiálnou kandidátkou SDKÚ-DS na post premiéra. Rozhodlo o tom prezídium strany na návrh jej predsedu Mikuláša Dzurindu. Predstavitelia SDKÚ-DS, SaS, KDH a Mosta-Híd podpísali deklaráciu o povolebnej politickej spolupráci, ktorej cieľom je zostavenie novej vlády. Lídrom koalície sa stala Iveta Radičová.
• 8. júla 2010 – prezident Ivan Gašparovič odovzdal menovací dekrét volebnej líderke SDKÚ-DS Ivete Radičovej, ktorá sa stala predsedníčkou novej slovenskej vlády.
• 11. októbra 2011 – vláda Ivety Radičovej po niekoľkohodinovom rokovaní v NR SR padla, pri hlasovaní o zvýšení záruk v eurovale nezískala dôveru poslancov parlamentu. Za euroval a zároveň za dôveru vláde hlasovalo 55 zo 124 prítomných poslancov, potrebných bolo 76 hlasov. Premiérka nepresvedčila poslancov ani prosbami bezprostredne pred hlasovaním.
• 25. októbra 2011 – Iveta Radičová oficiálne oznámila, že nebude kandidovať v predčasných parlamentných voľbách v marci 2012. Zostáva podpredsedníčkou SDKÚ-DS do straníckeho kongresu, ktorý sa musí konať do šiestich mesiacov od parlamentných volieb.