Fándlyho odkaz je v Naháči stále živý: Hrdí domáci majú blízko k prírode, VIDEO

Malebná dedinka, ktorá sa nachádza približne len 30 minút autom od Trnavy, ukrýva niekoľko pozoruhodností. Je taktiež miestom, kde pôsobil od roku 1780 slovenský osvietenský spisovateľ, rímskokatolícky kňaz, entomológ Juraj Fándly.

Keď otvoril prvýkrát bránu fary v Naháči pri Trnave, iste netušil, že sa začínajú najťažšie roky jeho života. Chudobnú farnosť mal dostať za trest, za to, že napísal a uverejnil Dúvernú zmlúvu medzi mňíchom a diáblom, ktorá bola síce najmä medzi mladými vzdelancami populárna, ale cirkevnej vrchnosti po vôli nebola. Pobyt v Naháči mu však, paradoxne, pomohol byť ešte bližšie k ľuďom a k prírode.

Naháč pod Malými Karpatmi bola malá a chudobná dedina, farnosť rovnako a podľa toho vyzerala aj fara. Obec síce nie je ďaleko od Trnavy, jedného z centier vtedajšieho kultúrneho a obrodeneckého života, ale na prekonanie 23 kilometrov medzi nimi potreboval Fándly viac ako súčasných 27 minút, ktoré ukazujú dopravné aplikácie pre vodičov áut.

Mnohé jeho rady platia aj dnes

Preto z obce neodchádzal asi až tak často a trávil iste dlhé chvíle pri príprave kázní i pri svojej literárnej tvorbe. No zostalo mu dosť času aj na pozorovanie bežného života dediny a zákonitostí prírody.

Pridala sa k tomu aj jeho záľuba vo včelárení a ovocinárstve. Neutešená situácia ho nútila venovať sa popri duševnej práci hospodárstvu, aby si život na fare zlepšil. Zbieral znalosti z mnohých zdrojov v snahe pomôcť a vzdelať pospolitý ľud. Venoval sa aj liečiteľstvu a bylinkárstvu a jeho vedomosti a zručnosti ľudia rešpektovali. Postupne svoje poznania spísal do viacerých kníh, z ktorých mnohé rady sú uplatniteľné aj pre dnešných hospodárov.

V knihe Piľní domajší a poľní hospodár (jednotlivé zväzky vyšli v rozmedzí rokov 1750 až 1811) sú rady o obrábaní pôdy, o pestovaní obilnín i nových plodín i o chove dobytka, kedy a ako vykonávať práce na poli, v záhrade, v štepnici, v hore či v dome. V diele O úhoroch ai včelách rozmlúváňí mezi úradskíma a richtárom (1801) sa venoval Fándly problému striedavého systému, ktorý mal nahradiť zastaraný úhorový systém.

Vysvetlil, prečo sa úhorné polia nemajú nechávať neosiate a kedy, ako a čím by sa mali osiať. V spise Zelinkár (1793) zhrnul praktické rady, ako si môžu ľudia pomáhať pri rôznych ochoreniach prostredníctvom liečivých rastlín. Pozornosť venoval ich liečivému účinku, zberu, sušeniu i uskladňovaniu. Vo svojich radách sa odvolával aj na starých lekárov.

„Po Pilném hospodárovi mala bi biť tato kňižka vzácná: čím časťejšéj kdo ten v dome postonává, tím časťejšéj buďé ona potrebňejšá, ľebo nemóžeme biť ľiternému umeňú aňi poľnéj práci odevzdaňí, keď sme ňeňí zdraví; a v tejto príhoďe, poňeváč ňemóžeme mať všeci lekára pri sebe,“ napísal Fándly.

Fándly mal včelárenie rád

V spise Slovenskí včelár (1802) zase spísal hlavné včelárske zásady, radil ako prezimovať včely, aké úle im robiť, aké plodiny by mali včelári vysievať do blízkosti úľov, i rady o tom, aké kvety sú pre včely užitočné a naopak.

„Fándly mal včelárenie rád, v záhrade fary, ktorá je múzeom, je včelín s figurálnymi slamenými úľmi, ktoré opísal v diele,“ povedal pre súčasný starosta Naháča David Ivanovič.

Je to nateraz podľa neho najsilnejší praktický Fándlyho odkaz súčasníkom, tradícia včelárstva pretrváva v obci do dnešných dní. Venujú sa mu viacerí Naháčania, dokonca aj ženy, medzi nimi už dlhé roky bývalá starostka Emerencia Nádaská.

„Napríklad v Rodinnom včelárstve Blaško funguje otec so svojimi dvoma synmi,“ dodal Ivanovič. S ovocinárstvom je to podľa starostu v Naháči horšie. Ako povedal, starí ovocinári už vymreli a mladí sa mu nevenujú.

„Vo farskej záhrade zostali Fándlyho ovocné stromy, ale nie sú v dobrom stave, sú prestarnuté, potrebujú odborný zásah,“ dodal Ivanovič. Pred miestnou školou sa ale možno zoznámiť s raritou, nekvitnúcou Fándlyho jabloňou, ktorá však rodí normálne jablká.

Jabloň nekvitne a má plody bez jadierok

S Naháčom sa spája aj pozoruhodná jabloň. Chránený strom z roku 2002 je zaujímavý tým, že nekvitne ale predsa má plody a to bez jadierok. Z hľadiska genetiky je tento mimoriadne významný strom jedinečný v rámci celého Slovenska. A spája sa s menom Juraja Fándlyho, ktorí tento unikát opísal vo svojom diele Pilní domajší a poľní hospodár. Takáto jabloň sa rozmnožuje vegetatívnym spôsobom. Jabloň je nazvaná po spisovateľovi – tzv. Fándlyho jabloň nájdeme v tzv. predzáhradke miestnej základnej školy.

Fara ako múzeum je vo vlastníctve obce a tá sa stará, kým má finančné prostriedky. Získali pred časom aj grant z ministerstva kultúry, opravila sa strecha a realizovalo statické zabezpečenie. Ale to nestačí.

„Oslovili sme o podporu Trnavský samosprávny kraj, mali by prebehnúť rokovania,“ dodal starosta Naháča. Vďaka zanietencovi, bývalému učiteľovi Alojzovi Kaššákovi, sústredili do múzea všetko, čo po Fándlym zostalo a aj ďalšie predmety dennej spotreby z obce a okolia, dokresľujúce jeho dobu.

Samotný objekt je rozdelený na dve časti. V prvej si návštevníci môžu vychutnať napríklad fotokópie jeho statí a diel, pričom veľkým lákadlom je aj dobový interiér, v ktorom tento člen Bernolákovskej družiny tvoril. Druhá časť nesie názov „Čierna kuchyňa“ a nachádzajú sa v nej aj ďalšie tri miestnosti, ktoré sú zamerané napríklad na odievanie a remeselníctvo daného regiónu.

V obci sa tiež traduje, že Fándly bol viac teoretik ako praktik a jeho domácnosť vraj nikdy nevykazovala znaky poriadku, na ktorý dedinčanov vyzýval.

Fándly z Naháča odišiel v roku 1807 s podlomeným zdravím, pod čo sa podpísali mimoriadne ťažké podmienky, za akých na fare žil. Zomrel o štyri roky v rodnom Ompitáli (Doľany). V Trnave, meste kde študoval na univerzite, je po Jurajovi Fándlym pomenovaná knižnica s krajskou pôsobnosťou.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Trnavy a okolia