Čaputová: Bol to rok traumy. Slovensko „zúfalo potrebuje stabilitu“

Prezidentka SR Zuzana Čaputová označila uplynulý rok za rok traumy, pričom poukázala na jej dôsledky.

V správe o stave Slovenskej republiky, ktorú predniesla v pléne Národnej rady (NR) SR, poznamenala, že krízový manažment a krízová komunikácia sa nestali nástrojom na riešenie ťažkostí, ale súčasťou problémov.

Podotkla, že vo viacerých oblastiach sme narazili na deficity. Zdravotný systém bol podľa nej extrémne preťažený. Upozornila na odôvodnené obavy z odchodu ďalších zdravotníkov i na situáciu v domovoch sociálnych služieb.

Hrozba a konflikty

„Hrozba, ktorá nás mala zjednotiť, sa stala zdrojom najsilnejšej línie konfliktu,“ zhodnotila prezidentka uplynulý rok s tým, že hoci Slovensko patrilo medzi krajiny s najlepším zvládaním pandémie, počas druhej vlny sa situácia zhoršila.

Poukázala na vysoké počty obetí, preťaženosť zdravotného systému a nemocníc.

„Zomierajúci v posledných okamihoch svojho života videli iba ošetrujúci personál, ľudí zahalených v overaloch, ktorým ani nevideli do tváre. Naši blízki od nás odchádzali bez toho, aby sme s nimi mohli byť v poslednej chvíli, aby sme sa s nimi mohli rozlúčiť a dôstojne ich pochovať. Bol to rok traumy, ktorou sme prešli, a tisíce pozostalých ľudí si ju ponesú po celý svoj život,“ skonštatovala.

Dodala, že každá kríza ukáže najzraniteľnejšie miesta. „Krízový manažment a krízová komunikácia sa nestali nástrojom na riešenie ťažkostí, ale stali sa súčasťou jej problémov. Narazili sme tiež na deficity v civilnej obrane, v zdravotníctve či v sociálnej starostlivosti o seniorov. Napriek tomu ľudia pracujúci v prvej línii odviedli mimoriadnu prácu a všetkým im patrí opätovne veľká vďaka,“ uviedla.

Za to, že zdravotníctvo neskolabovalo úplne, vďačíme podľa prezidentky nasadeniu zdravotníkov.

Poukázala na riziko, ktoré na seba vzali, keď ošetrovali pacientov aj vtedy, keď neboli k dispozícii vakcíny. Pripomenula obete aj z radov zdravotníkov i dôsledky na ich mentálne zdravie.

Sociálne služby

„Teraz sú opäť v nasadení, aby zachraňovali ľudské životy, a to aj tým, ktorí sa COVID-19 rozhodli ignorovať,“ podotkla.

V tejto súvislosti zdôraznila, že obavy o odchodoch ľudí zo zdravotníctva nie sú neodôvodnené ani prehnané.

„Dlhodobo vieme, že ľudí v zdravotníctve máme málo a že ich priemerný vek je vysoký. Preto je nevyhnutné, aby sa personálna stabilizácia v rezorte stala jednou z našich kľúčových priorít, inak to bude mať pre nás všetkých fatálne následky,“ upozornila.

Hoci sa personálna situácia podľa nej nedá vyriešiť zo dňa na deň, na prichádzajúcu tretiu vlnu sa treba pripraviť už teraz. Hovorí o potrebe pripravenosti na reprofilizáciu, jasných pravidiel COVID automatu a zrozumiteľnej komunikácie.

Za ťažko skúšaný sektor označila i domovy sociálnych služieb. Hovorí o akútnej stresovej poruche týkajúcej sa mnohých pracovníkov v tejto oblasti.

„Nápor na ich odolnosť bol o to väčší, že na Slovensku v zariadeniach sociálnych služieb už pred pandémiou chýbala približne štvrtina potrebného personálu,“ poznamenala.

Za potrebné označila aj čo najskoršie vytvorenie funkčného systému dlhodobej starostlivosti o seniorov s dostatkom lôžok a opatrovateľských kapacít.

Prezidentka: Politická debata klesla na úroveň, na akej nikdy nebola. Článok pokračuje na ďalšej strane.