Bývalý premiér Dzurinda o invázii Iraku: MOŽNO sme nepovedali celú pravdu a BÁLI sa
Západ spravil chybu, keď sa v súvislosti s režimom Saddáma Husajna v Iraku sústredil na prítomnosť zbraní hromadného ničenia a bál sa povedať, že s ním treba skoncovať z iných dôvodov. Vyjadril sa Mikuláš Dzurinda.
Vo štvrtok to v relácii Hlboká Online na TASR TV uviedol bývalý predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda.
„Ja som nikdy zbrane hromadného ničenia v Iraku nehľadal, ja som tomu rozumel trochu inak ako možno aj niektorí európski lídri, ktorí sa zrejme báli povedať na rovinu, že proste s tým Saddámom treba skoncovať, pretože to nebolo len o 11. septembri. To bolo o vojne Iraku a Iránu, o okupácii Kuvajtu, o jeho šialenom správaní sa, ignorovaní mnohých rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN… Skrátka, nenávisť išla zo Saddáma Husajna,“ priblížil Dzurinda.
Ďalších 25 ŠŤASTLIVCOV uspelo v očkovacej lotérii: POZRITE sa, či ste vyhrali!
Slová Dzurindu
„Možno sme ako transatlanticisti nepovedali občanom celú pravdu, možnože sme sa trošku báli tej celej pravdy,“ zhrnul Dzurinda a spomenul tiež „komunikačnú ťarbavosť“ niektorých svetových lídrov v tom čase.
Dzurinda ďalej uviedol, že 20 rokov strávených v Afganistane nepovažuje za stratených. „Za 20 rokov mnoho ľudí pocítilo, že sa dá žiť aj inak ako v totalite, že aj dievčatá môžu mať práva,“ dodal. Zároveň poznamenal, že Ozbrojené sily SR získali na Blízkom východe cenné skúsenosti, ktoré môžu využiť v budúcnosti. Afganistan bol podľa neho zároveň pre krajiny Severoatlantickej aliancie lekciou, že bez „obranyschopnosti, bez schopnosti odstrašiť protivníkov to ďalej nepôjde“.
Slová veľvyslanca
Podľa veľvyslanca SR v USA Radovana Javorčíka spravil Západ v súvislosti s Afganistanom chybu, keď predpokladal, že „liberálna demokracia je univerzálna vec, ktorá sa musí ujať v každej krajine“. Každý národ sa podľa neho musí sám rozhodnúť, ako viesť svoju spoločnosť. Napriek tomu podľa jeho tvrdenia však existujú isté červené čiary, akými sú napríklad prístup žien k vzdelaniu, sloboda slova a iné.
Rýchly pád afganskej armády po tom, čo sa z krajiny začali sťahovať americkí vojaci, podľa veliteľa Síl pre špeciálne operácie OS SR brigádneho generála Branislava Benku nebol spôsobený tým, že by nebola pripravená na boj.
„Afganské sily boli schopné a pripravené bojovať. Ale nedokázali sme im vštepiť morálku a vôľu brániť sa,“ povedal Benka.
Ďalšie aktuálne témy
Zostali tam
Mareena je podľa svojej riaditeľky Michaely Pobudovej v užšom kontakte s 50 ľuďmi, ktorí v krajine ostali. Čo s nimi bude, sa uvidí v najbližších týždňoch a mesiacoch.
„My dúfame, že nová vláda Talibanu nebude na týchto ľudí reagovať nejakým zásadne negatívnym spôsobom, pretože mnohí z nich v minulosti spolupracovali so SR,“ povedala Pobudová s tým, že sú medzi nimi aj lekárky, riaditeľka školy či novinár, ktorý bol v minulosti kritický voči Talibanu.
„Dúfame, že medzinárodná komunita bude spolu so SR žiadať, aby sa voči týmto ľuďom nediali žiadne represálie a tým, ktorí sú v ohrození, sa naskytne príležitosť dostať sa na Slovensko,“ dodala Pobudová.
Štvrtková diskusia na tému „11. september 2001 a jeho dopady na zahraničnú politiku“ bola v poradí deviatym dielom cyklu relácií Hlboká Online, ktorú pripravuje TASR TV v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
FOTO: ilustračné
Ďalšie aktuálne a zaujímavé správy z domova a zo sveta nájdete aj na našej stránke Dnes24 a Facebooku.
Ďalšie zaujímavosti, novinky a správy z regiónov klikajte na: Bratislava24, Trnava24, Nitra24, Trenčín24, Bystrica24, Košice24, Poprad24, Prešov24, Žiar24, Považská24, Rožňava24, Michalovce24, Žilina24.