Kollár je nový parlamentný kapitán. Danko mu odovzdal velenie

Predsedom Národnej rady (NR) SR sa stal líder Sme rodina Boris Kollár.

V tajnej voľbe mu hlas odovzdalo 106 poslancov, na zvolenie ich potreboval minimálne 76. Kollár, ktorý sa stal druhým najvyšším ústavným činiteľom, nahradil vo funkcii šéfa NR SR Andreja Danka (SNS).

Danko odovzdal Kollárovi vedenie schôdze a Národnej rady SR. Kollár mu poďakoval a zaželal veľa pracovných úspechov. Potom sa postavil pred plénum a predniesol svoj prvý prejav z postu šéfa parlamentu. Hovoril v ňom najmä o nutnosti riešiť krízu s novým koronavírusom.

Podpredsedovia

Poslanci Národnej rady si zvolili dvoch podpredsedov parlamentu. Sú nimi Gábor Grendel (OĽaNO) a Juraj Šeliga (Za ľudí). Zvyšných dvoch by si mali zvoliť na nasledujúcej schôdzi.

Kandidovať má Peter Pellegrini (Smer-SD), za SaS sa spomína Milan Laurenčík.

V tajnom hlasovaní bolo platných 132 hlasov. Za zvolenie Grendela bolo 108 poslancov, proti 20, štyria sa zdržali. Šeligu volilo 88 zákonodarcov, proti bolo 31, zdržali sa 13 poslanci.

Boris Kollár

Narodil sa 14. augusta 1965. Študoval na Gymnáziu Alexandra Markuša v Bratislave, v rokoch 2010 – 2015 absolvoval vysokoškolské štúdium na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici, kde získal titul magistra.

Venoval sa podnikaniu, v roku 1999 sa stal majiteľom rozhlasovej stanice Fun rádio (licenciu na vysielanie platnú do roku 2021 vlastní spoločnosť Radio, a. s.)

V politike sa začal angažovať v roku 2010, keď do parlamentných volieb kandidoval za stranu Únia – strana pre Slovensko. Tá vznikla zlúčením strán Slobodné fórum, Občianski kandidáti a Liga – Občiansko-liberálna strana. Vo voľbách 12. júna 2010 získala Únia – strana pre Slovensko 0,70 percenta.

V roku 2015 Kollárovi ponúkol Peter Marček svoju stranu Strana občanov Slovenska. K zmene názvu na Sme rodina – Boris Kollár došlo 25. novembra 2015. Pod týmto názvom išla strana do parlamentných volieb 5. marca 2016. Strana získala 6,62 percenta hlasov a v parlamente obsadila 11 kresiel. Počas volebného obdobia 2016 – 2020 pôsobila ako opozičná strana.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) 25. mája 2019 hnutie získalo 3,23 percenta (31.840) voličských hlasov. V EP nezískalo ani jeden mandát.

Po zmene zákona o politických stranách sa strana premenovala 5. novembra 2019 zo Sme rodina – Boris Kollár na skrátené Sme rodina. Pod týmto názvom sa hnutie uchádzalo aj o voličov v parlamentných voľbách 29. februára 2020. Získalo v nich 8,24 percenta hlasov, teda ju volilo 237.531 voličov.

Boris Kollár bol jednotkou na kandidátke a získal 171.377 hlasov. Hnutie Sme rodina sa stalo súčasťou novej vládnej koalície spolu s hnutím Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, stranou Sloboda a solidarita a stranou Za ľudí.

Juraj Šeliga

Narodil sa 16. augusta 1990 v Dolnom Kubíne. Právo vyštudoval na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Na univerzite v Trnave pôsobil aj ako externý doktorand na katedre ústavného práva a teórie práva. Štúdium morálnej a právnej filozofie absolvoval na kolégiu Antona Neuwirtha. Na John Jay Institute vo Philadelphii v Spojených štátoch amerických (USA) študoval politické vedy.

Počas doktorandského štúdia pracoval v analytickom centre Ministerstva spravodlivosti (MS) SR. Stážoval v rôznych právnických kanceláriách a pôsobil aj ako asistent poslanca NR SR Pavla Abrhana (KDH).

V roku 2017 spoluzakladal iniciatívu Pamätaj, ktorá upozornila na problematickú novelu zákona o Ústave pamäti národa (ÚPN). Ako právnik sa spolupracoval s občianskym združením Via Iuris na projekte Za dobrú voľbu, ktorá sa týkala voľby ústavných sudcov.

Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej patril v marci 2018 k spoluor­ganizátorom občianskych zhromaždení Za slušné Slovensko. Neskôr sa podieľal na vzniku občianskej iniciatívy Za slušné Slovensko a angažoval sa v jej činnosti. Bol hovorcom a jedným z lídrov iniciatívy.

Spoluprácu s iniciatívou Za slušné Slovensko ukončil Šeliga v júni 2019, keď sa spolu s exprezidentom SR Andrejom Kiskom spolupodieľal na vzniku strany Za ľudí. V strane pôsobí na poste podpredsedu.

V parlamentných voľbách 29. februára 2020 kandidoval právnik a bývalý občiansky aktivista Juraj Šeliga za stranu exprezidenta SR Andreja Kisku Za ľudí z tretieho miesta. Vo voľbách získal 37.552 preferen­čných hlasov a stal sa poslancom NR SR.

Gábor Grendel

Narodil sa 15. júla 1980 v Bratislave. Jeho otcom bol významný predstaviteľ maďarskej literatúry na Slovensku, spisovateľ Lajos Grendel (1948 – 2018).

Gábor Grendel Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ako redaktor či moderátor pracoval v denníku Új Szó, rádiu Twist a v televíziách TA3 a Markíza.

Politická kariéra Gábora Grendela sa začala v roku 2010, keď sa po parlamentných voľbách stal hovorcom ministra vnútra Daniela Lipšica, vtedajšieho podpredsedu Kresťanskodemo­kratického hnutia (KDH). Po demisii vlády Ivety Radičovej spoluzakladal v roku 2012 s Danielom Lipšicom stranu Nová väčšina. V roku 2013 sa Gábor Grendel stal podpredsedom Novej väčšiny. Pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2014 sa Nová väčšina – Dohoda premenovala a doteraz nesie názov NOVA.

V novembri 2014 Gábor Grendel kandidoval za koalíciu KDS, KDH, NOVA, OKS, OĽaNO, SMK-MKP, Zmena zdola, DÚ v komunálnych voľbách, po ktorých sa stal bratislavským mestským poslancom.

Po odchode liberálneho krídla zoskupeného okolo Juraja Miškova z NOVY, sa zostávajúci predstavitelia strany, medzi nimi aj Gábor Grendel, rozhodli užšie spolupracovať s hnutím OĽaNO Igora Matoviča. Ten strane ponúkol miesta na kandidátke OĽaNO do volieb v roku 2016.

Za poslanca NR SR tak Gábor Grendel kandidoval v roku 2016 z 15. miesta na kandidátke strán OĽaNO a NOVA. Počas volebného obdobia 2016 – 2020 bol členom poslaneckého klubu OĽaNO, predsedom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS a členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.

V komunálnych voľbách 2018 sa stal opäť bratislavským mestským poslancom. Kandidoval za koalíciu KDS, KDH, NOVA, OKS, OĽaNO, SMK-MKP, Zmena zdola, DÚ.

Predsedom strany NOVA sa Gábor Grendel stal 3. júna 2017. Na post predsedu strany však 13. februára 2019 rezignoval.

V parlamentných voľbách 29. marca 2020 kandidoval Gábor Grendel zo 148. miesta kandidátky OĽaNO, NOVA, Kresťanská únia (KÚ) a Zmena zdola. Bol zvolený za poslanca Národnej rady SR, pričom získal 13.1866 prefe­renčných hlasov.