BLACKOUT v dátovom centre: Ako dlho by vydržali záložné zdroje bez elektriny?
Riziko výpadkov elektrickej energie neberú na ľahkú váhu ani prevádzkovatelia dôležitých dátových centier. Ako sú na takýto scenár pripravení?
Stále viac firiem a domácností prechádza so svojimi dátami do cloudu. Virtualizácia by však nebola možná bez kvalitne zabezpečeného dátového centra.
Ako sa chráni pred výpadkami elektriny či pred fyzickými útočníkmi? Aj o tom v technologickom podcaste Čaj o 4tej, ktorý pripravuje operátor 4ka, rozprával Marek Hrdina, manažér jedného z dátových centier spoločnosti SWAN.
Kľúčová je bezpečnosť
V prvom rade je dobré si uvedomiť, čo to vlastne dátové centrum je. „Dátové centrum je vlastne budova alebo nejaký priestor, v ktorom bežia servery virtualizácie a všetky podporné technológie, kde je zabezpečovaná bezpečnosť, či už fyzická, energetická a IT bezpečnosť,“ vysvetľuje Marek Hrdina.
Ako už bolo spomenuté, v prípade dátových centier sa vo veľkej miere zameriavajú na bezpečnosť. Vyzerá tak aj samotný vstup do ich priestorov. Čo čaká na prípadného návštevníka? „Najprv je nejaká kontrola, či vôbec do toho dátového centra má prístup. Ak áno, tak dostáva nejaké autentifikačné predmety, pomocou ktorých sa môže pohybovať v rámci dátového centra, až sa postupne dostane na dátové sály,“ prezradil manažér dátového centra.
Čo ak vypadne elektrina?
Kľúčovým prvkom pre fungovanie dátového centra je spoľahlivá dodávka elektrickej energie. V čase energetickej krízy je táto téma aktuálnejšia než kedykoľvek predtým. Ako je dátové centrum pripravené na výpadky elektriny? „Dátové centrá sú v tomto prípade zabezpečené vlastnými zdrojmi energie. Ak vypadne verejná sieť alebo dodávka z distribučnej siete, tak v podstate dodávku energie zabezpečia takzvané systémy UPS, ktoré sú podložené batériami, prípadne rotačnými zásobníkmi energie. Je to možné riešiť viacerými spôsobmi. Tie dodávajú energiu počas krátkej doby, pokiaľ nenaštartujú generátory, ktoré buď spaľujú naftu alebo zemný plyn. Následne je dodávka energie dodávaná cez tieto generátory,“ opisuje zálohu elektrickej energie dátového centra pre prípad výpadku Marek Hrdina.
Ako dlho by vedelo dátové centrum bežať na tieto záložné zdroje energie? Podľa manažéra záleží na kategórii, v akej je dané centrum postavené: „Bežne sa to pohybuje od 24 hodín až 72 hodín, prípadne viac.“ Aj tieto zdroje majú svoju zálohu. „Nemáme len jeden záložný zdroj, čo sa týka generátorov aj UPS. Sú tam dve vetvy napájania, ktoré sú od seba nezávislé. Ak by sa niečo stalo na hociktorej vetve napájania, nič sa nedeje. Servery sú väčšinou dvojzdrojové alebo viaczdrojové, čiže majú viac napájacích zdrojov. Zoberú si napájanie z tej druhej vetvy,“ priblížil manažér.
Prečítajte si tiež
Bežiace servery produkujú veľké množstvo tepla. Pre ich správne fungovanie treba udržiavať stabilnú teplotu. Na to slúžia chladiace jednotky, ktoré nasajú teplý a pred samotné servery tlačia vychladený vzduch. Rovnako ako servery, aj chladiace jednotky sa v prípade potreby vedia prepojiť na druhý druhý zdroj napájania. Kontroluje sa aj hladina vlhkosti a samozrejmosťou je absolútna bezprašnosť.
Automatická detekcia
Rovnako ako bez elektriny, dátové centrum nemôže ostať ani bez internetu. Ako prezradil Marek Hrdina, aj v tomto prípade je samozrejmosťou záloha: „Do každého dátového centra musia byť minimálne dve nejaké cesty, buď optické alebo metalické. V dnešnej dobe sú optické, kade je privedená optika, ktoré sú od seba nezávislé. Čiže, aj keď niekto bude robiť nejaké stavebné práce, búracie práce, výkopové, tak by sa nemalo stať, že prekopne obidve optické trasy.“
Obrovskou hrozbu pre dátové centrá predstavujú aj katastrofické scenáre, akými sú napríklad požiare a povodne.
Práve z dôvodu povodní sa dátové centrá stavajú mimo záplavových území storočnej alebo tisícročnej vody. Myslelo sa však aj na hrozbu ničivého ohňa. „Keď vznikne požiar v jednom úseku, dá sa uhasiť bez toho, aby to ovplyvnilo zbytok datacentra… Kritické oblasti datacentra sú vybavené automatickým hasením, ktoré má štandardne skorú detekciu požiaru, čo si vieme predstaviť, ako keď vojdete do miestnosti a jemne cítite, že niečo smrdí a horí. Tieto systémy to dokážu zdetekovať a následne vypustia hasiaci plyn, ktorý spôsobí to, že sa tam žiaden požiar nerozvinie,“ opisuje úroveň zabezpečenia Hrdina.
Bez kontroly ani na krok!
Ako vie datacentrum prechádzať prípadnému fyzického útoku? „Datacentrá majú v rámci štandardov už definované nejaké bezpečnostné obálky. Veľakrát to začína nejakým plotom, zeleným pásom, ktorý je monitorovaný, následne je obálka budovy a vnútri to ide cez nejaké bezpečnostné zóny, až sa dostávame k priestorom, kde je technológia, kde sú umiestnené servery. Pri každom prechode tohto niektorého pásma sú nejaké kontroly, čo sa týka identity. Potrebné sú predmety, s ktorými sa dostanete vždy do ďalšej zóny. Pohyb v týchto zónach je kontrolovaný a týmto je zabezpečená bezpečnosť, aby sa tam nedostali nepovolané osoby,“ vysvetlil manažér dátového centra.
Viac o dátových centrách sa dozviete vo videu pod článkom. Podcast Čaj o 4tej si môžete vypočuť aj na platforme Spotify.
Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.
Foto: ilustračné