Amerika očami Slovenky: Ani raz sa nemuseli nosiť respirátory a ľudia sa o covide nebavia

Zdroj: Martina Januvka

Máme za sebou dva roky poznačené koronavírusom a aktuálne je tu vlna omikronu. Téma covidu tak naďalej ovláda slovenské médiá, a zasahuje aktívne aj do našich životov. Chceli sme vedieť, ako s pandémiou bojujú za veľkou mlákou.

Redakcia Dnes24 oslovila Slovenku Martinu Januvku, ktorá žije už piaty rok v Spojených štátoch, konkrétne vo Philadelphii. Zisťovali sme, ako sa jej spolu s manželom, ktorý do nej vycestoval pred niekoľkými rokmi len s jednou taškou, žije v tomto období.

V rozhovore sa dozviete:

• Ako vnímajú Američania koronavírus,
• prečo tamojšia spoločnosť nie je až tak veľmi rozdelená,
• akú finančnú pomoc dostávajú obyvatelia a akú by zaviedla u nás,
• ako vyzeral lockdown a aké opatrenia zaviedli,
• ako liečia tých, ktorí nemajú zdravotnú poistku a skončia s koronou v nemocnici,
• na čo si stále nemôže zvyknúť, keď príde za rodinou a priateľmi na Slovensko.

Začnem na úvod aktuálnou témou. Aká atmosféra momentálne panuje v Amerike z pohľadu korony?

Ameriku je veľmi ťažké hodnotiť komplexne. Netýka sa to len koronavírusu, ale všetkého. Jednotlivé štáty sú veľmi osobité, líšia sa od seba nielen klímou, ale aj celkovým životným štýlom, názormi, zákonmi, politikou a tak ďalej.

Koronavírus sa tu vo veľkom riešil len v prvej vlne, počas ktorej bol každý vystrašený. V obchodoch chýbali potraviny, toaletné papiere, mydlá či ďalšie základné potreby. Mám pocit, že čím dlhší čas odvtedy ubehol, tým menej sa to rieši bez ohľadu na čísla nakazených.

Niektorí Slováci sa sťažujú na opatrenia. Ak to porovnáme: Kde sú podľa vás tvrdšie podmienky?

Určite na Slovensku, aj keď v Spojených štátoch sa opatrenia výrazne líšia, nielen v jednotlivých štátoch, ale dokonca aj v mestách toho istého štátu. Každopádne u nás vo Philadelphii a všeobecne v celej USA sa nerozlišuje, či môžu byť otvorené domáce potreby alebo kaderníctva a podobne.

V úplne prvej vlne boli všetky služby zatvorené, to však trvalo pomerne krátko. Odvtedy je všetko otvorené, nebol žiadny lockdown, mnohé štáty majú rúška v uzavretých priestoroch len ako odporúčanie.

Článok pokračuje pod fotkou.

A čo ochrana horných dýchacích ciest?

Ani raz sa nemuseli nosiť respirátory. Prvýkrát som použila respirátor v decembri 2021 po príchode na Slovensko. Vo Philadelphii podobne aj v New York City, sú opatrenia o čosi prísnejšie. V našom meste nastala veľká zmena 3. januára 2022, kedy vedenie mesta zaviedlo pravidlo, že v reštauráciách sa môžu najesť len zákazníci s minimálne dvoma dávkami vakcíny. Povinnosťou sú tiež rúška v uzavretých priestoroch.

New York City má už pár mesiacov zavedené pravidlá, že bez očkovania vás nepustia na žiadne atrakcie. V ostatných častiach Ameriky by sme však takéto prísnejšie nariadenia hľadali pomerne ťažko.

Zažili ste nejaké opatrenie, ktoré vás šokovalo alebo naopak pozitívne prekvapilo, a vedeli by ste to aplikovať aj na Slovensku?

Prekvapilo ma, že od vlády sme v prvých vlnách dostávali finančné injekcie, aj keď nás ako domácnosť korona, našťastie, veľmi neovplyvnila. V troch kolách sme dostali okolo 4000 amerických dolárov. Finančné injekcie dostávali aj tí, ktorí vďaka korone prišli o prácu, respektíve nemohli pracovať.

Podporu dodnes dostávajú menšie firmy, takže jednou z prvých vecí, ktoré by som aplikovala na Slovensko, je podpora malých podnikateľov.

Je veľmi smutné, koľko skvelých obchodíkov, podnikov, kaviarní, muselo na Slovensku natrvalo zatvoriť. Samozrejme, zatváraniu sa zďaleka nevyhli ani všetky americké firmy, avšak systém je nastavený oveľa lepšie.

Počas predchádzajúcej vlny sme z balkónov tlieskali zdravotníkom. No pre niektorých sú dnes fašistami či obchodníkmi so zdravím. Ako vnímajú „svojich“, tam za veľkou mlákou?

Klobúk dole pred všetkými zdravotníkmi, ktorí to majú veľmi ťažké, a to obzvlášť v tejto dobe. Útoky na slovenských lekárov, som žiaľ, zaznamenala na internete aj ja. Avšak musím povedať, že v USA som sa nestretla s názormi, ktoré by urážali alebo zosmiešňovali prácu lekárov.

Okrem toho korona našu spoločnosť priepastne rozdelila. Ľudia sa tu často delia na očkovaných a neočkovaných. Ako to je v Amerike?

Život v Spojených štátoch a najmä vo väčších mestách je známy tým, že takmer nikto nerieši ľudí okolo seba. S tým je spojená aj odpoveď na otázku.

Vo všeobecnosti sa nerieši, kto je a kto nie je očkovaný. Myslím to tak, že keď stretnete známych alebo susedov, je nízka pravdepodobnosť, že budete rozoberať koronavírus, pretože sa nikdy nestal prirodzenou témou v takej miere, ako na Slovensku.

Ako som už spomenula mám pocit, že život ide v pohode ďalej bez ohľadu na počet nakazených.

Článok pokračuje pod fotkou.

Skúsme ísť do témy osobnejšie. Ako sa vám a manželovi zmenil život v tejto zložitej dobe?

Najväčšou zmenou pre nás je, že od marca 2020 pracuje môj manžel z domu. Je zamestnancom veľkej americkej spoločnosti, ktorá sa zameriava na životné poistenie. Vedenie firmy neustále odkladá návrat do kancelárii z viacerých dôvodov. Prvoradá je ochrana zdravia zamestnancov. Okrem toho sme výrazne menej cestovali domov na Slovensko, čo bolo pre nás oboch veľmi ťažké. Na druhej strane sme však oveľa viac cestovali v rámci Spojených štátov.

Prázdny NYC bez turistov malo pre mňa jedinečné čaro, takže som to využila niekoľkokrát. Boli sme na západe, v zábavných parkoch, na rôznych vianočných atrakciách, čo veľmi pomohlo v našom naladení.

Kultúrne a športové podujatia už pár mesiacov fungujú v normálnom režime, takže koronavírus a jeho dôsledky nás ovplyvňujú, dá sa povedať len v malej miere.

Menej ružové to bude asi so zdravotným poistením, ktoré, ak sa nemýlim, je v Amerike stále na dobrovoľnej báze. Ako je to potom s ľuďmi, ktorí si ju neplatia, a skončia s covidom v nemocnici alebo sa potrebujú liečiť?

Áno, máte pravdu, zdravotné poistenie je v Amerike dobrovoľné. Celý systém zdravotných poistiek je veľmi komplikovaný, no má jednoduchú rovnicu. Ak neplatíte zdravotné poistenie, musíte si plne hradiť zdravotné výdavky. Je vo všeobecnosti známe, že americké zdravotníctvo je finančne nákladné, z toho dôvodu sú zdravotné poistenia naozaj dôležité.

Pre rôzne znevýhodnené skupiny ľudí, napríklad vo finančnej núdzi, zdravotne postihnutých, dôchodcov, existujú štátne programy, ktoré sú určené práve na pomoc so zdravotnými výdavkami. V Amerike platí federálny zákon, takže ak nemocnica uznáva poistenia cez spomínané programy, a ste v ohrození života, musíte dostať adekvátnu zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na to, či momentálne máte alebo nemáte peniaze. Potom to však riešia príslušné úrady, exekútori.

Myslím si, že kameňom úrazu v mnohých prípadoch je skutočnosť, že na nastavenie dobrých poistiek je potrebná finančná zručnosť, informovanosť a vedomosti. Ďalším dôležitým faktom je potreba myslieť na budúcnosť.

Mnoho ľudí žije v domnienke, že: Načo odkladať na zdravotné výdavky, veď čo by sa mi mohlo stať? Prišiel covid, a doplatili na to mnohí aj vďaka skutočnosti, že neboli ochotní platiť žiadne zdravotné poistenie.

V akých cenách sa pohybuje poistka?

Cena za poistku záleží od viacerých faktorov. Na mojom blogu mám články, v ktorých vysvetľujem princíp poistenia aj to, ako fungujú.

Na Vianoce ste boli na Slovensku. Ako v tomto covidovom období na vás pôsobil návrat?

Na Slovensko som počas covidu prišla po prvýkrát v auguste 2021, keď bola situácia oveľa lepšia. Tentokrát to však bolo úplne iné. Vo vzduchu cítiť frustráciu, únavu, bezmocnosť a úprimne sa tomu vôbec nečudujem. Opatrenia sa menia zo dňa na deň, mnohé z nich nemajú ani hlavu, ani pätu.

Boli najkrajšie sviatky v roku, no zatvorili ešte aj vianočné trhy, ktoré by určite pomohli k lepšej atmosfére. Mrzelo ma, že sme nemohli ísť ani na kávu či do reštaurácie, vďaka čomu by sme podporili miestnych podnikateľov.

Chýba vám ešte stále Slovensko?

Slovensko mi, samozrejme, chýba, aj keď za veľkou mlákou, máme spolu s manželom vytvorené zázemie. Napriek tomu ho stále považujem za môj domov. Amerika bude vždy až na druhom mieste. Paradoxom však je, že si musím zvykať, keď prídem domov. Chvíľu mi trvá, kým sa naladím na „slovenskú vlnu“. Väčšinou ide o maličkosti, ktoré mi chýbajú.

Aké?

Pozdravy, poďakovanie, úsmev. Zamýšľam sa už dlho nad tým, čím to môže byť. Slováci sú oveľa nepríjemnejší na neznámych ľudí. Veľakrát sa mi stalo, že som prišla do potravín, pozdravila som sa pri pokladni, a nedostala som žiadnu spätnú väzbu.

Ja viem, nie každý má vždy dobrý deň, ale Američania si svoje negatívne pocity nechávajú pre seba. Taktiež je v Amerike úplne normálne, že vám na ulici niekto pochváli oblečenie alebo sa len tak pozdraví či sa usmeje.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.