Ako išiel čas so symbolmi Vianoc: Vedeli ste, že stromček sa kupoval v TAJNOSTI?

Zdroj: TASR/Radovan Stoklasa

Niektoré vianočné symboly časom ustupujú, iné sa tešia veľkej popularite doteraz. K tým druhým patria napríklad imelo, vianočný stromček či darčeky pod ním. V minulosti si však prešli poriadnym vývojom. Viac pre Dnes24 prezradila historička a etnologička Katarína Nádaská.

Imelo od Slovanov

Imelo sa spájalo najprv s Keltmi. „Imelo bolo ich obľúbenou a magickou rastlinou. Verili, že chráni príbytok pred ohňom a pripisovala sa mu aj magická a ochranná moc proti strigám. V čase od Vianoc do Nového roku plnilo výraznú funkciu v rámci ľúbostnej mágie – kto sa vraj pod vetvičkou imela v tomto období pobozká s milovanou bytosťou, zostane s ňou už navždy až do smrti,“ vysvetlila.

„Od keltských druidov prebrali vieru v liečivú moc imela aj Slovania. Imelo z hlohu a jablone malo zaháňať zlých démonov a strigy,“ povedala K. Nádaská.

Ako ďalej dodala, imelo z liesky údajne ukazovalo, že niekde v jeho blízkosti je poklad, a prútikári pomocou virgule, urobenej z tejto liesky, vraj vždy našli skrytý prameň.

Imelom si naši predkovia skrášľovali i svoje domovy. „Imelom si starí Slovania zdobili príbytky v čase sviatkov zimného slnovratu a tento zvyk sa preniesol aj do kresťanstva. Ako symbol Vianoc sa však uplatnilo u nás až v moderných časoch,“ vysvetlila historička.

Od vetvičiek po stromček

Vyzdobenie stromčekov je veľmi populárne. Tento zvyk sa zrodil postupne a začal doslovne po vetvičkách. Trvalo pomerne dlhý čas, kým sa najznámejší vianočný symbol pretavil do dnešnej podoby.

„Vyzdobovanie príbytkov vetvičkami ihličnatých stromov má u nás dávnu tradíciu a prešlo aj do kresťanstva. Vianočné stromčeky do vidieckeho prostredia k nám prenikli až koncom 19. storočia,“ dodala.

Ako sa zdobili? „Vešali sa na stropnú hradu izby a zdobili slamenými ozdobami, jabĺčkami, orieškami, papierovými ozdôbkami, perníčkami či sušeným ovocím,“ prezrádza Nádaská.

V mestských rodinách sa vyzdobovali aj sklenenými ozdôbkami, girlandami, pričom deti si ozdôbky vyrábali aj samé. „Spolu s rodičmi to bola spoločenská zábava už niekoľko týždňov pred Vianocami,“ prízvukuje.

Stromček od Ježiška

Zmena v zdobení nastala na prelome 19. a 20. storočia, kedy sa začali predávať čokoládové ozdoby. Vedeli ste však, že stromček sa kupoval v tajnosti? „V mestách sa stromčeky predávali na trhu. Najčastejšie sa pripravovali v tajnosti až na Štedrý deň, aby deti verili, že ich spolu s darčekmi prináša sám Ježiško,“ prezradila Nádaská.

Obľúbenosť stromčekov naďalej rástla. V európskych mestách sa od 19. storočia ujala napríklad tradícia stavania veľkých vianočných stromov na námestiach, pri ktorých sa organizovali rozličné charitatívne akcie.

„V Bratislave sa prvý takýto strom objavil roku 1896 pred Mestským divadlom a mal aj elektrické osvetlenie,“ dodala.

Darčeky boli symbolické

Chceli sme vedieť aj to, či sa aj Slovania počas zimného sviatku obdarovávali darčekmi. „Je možné, že aj v predkresťanskom období si Slovania v čase zimného slnovratu okrem prianí všetkého dobrého, dávali aj drobné dary a pozornosti,“ myslí si Nádaská.

Ako ďalej dodala, pre kresťanov bolo zase darom už samo narodenie Ježiša Krista ako Božieho syna, a preto boli vianočné darčeky spočiatku skôr symbolické.

„Vo vidieckom prostredí stále prevládali žičenia a vinše, darčeky ako materiálne predmety sa objavili až koncom 18. a začiatkom 19. storočia,“ prízvukuje odborníčka a dodáva, že tie boli zvyčajne ručne vyrobené.

Pod stromčekom si členovia rodiny našli vlnené šály, čiapky a pančuchy. Dievčatá šatôčky, chlapci zase košele, nohavice, topánky. Nechýbali ani hračky ako napríklad handrové bábiky, drevené koníky, vozíky, figúrky a kolísky.

A čo potešilo pod stromčekom dospelých? „Otcom sa dával tabak, vďačným darom boli topánky. Dievky dostávali stužky do vlasov, brokát na sviatočné kusy odevu, napríklad na živôtik. Matke urobil radosť vlniak, čižmy či krpce,“ dodala na záver Katarína Nádaská.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.