1989: Revolucionári v kolkárni

Špeciálne jednotky komunistického Zboru národnej bezbečnosti (ZNB) študentov s bielymi karafiátmi a červeno-modro-bielymi trikolórami brutálne zbijú obuškami. Nežná revolúcia začína.

Gorbačov, Walesa, Praha

Počas roka 1989 sa už aj v Bardejove tušilo, že sa niečo deje a ešte bude diať. Jednak vďaka dobrým vzťahom „bardejovského undergroundu“ s Prahou, jednak vďaka sledovaniu poľskej televízie, kde od februára 1989 prebiehali rokovania dohasínajúcej komunistickej vlády s opozičným reformným hnutím Solidarita a ich lídrom Lechom Walesom.

Masívny geopolitický pohyb naštartoval v roku 1985 ruský politik a vtedajší šéf Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (dnešného Ruska) Michail Gorbačov. Začal s tzv. „glasnosťou“ – zrušením cenzúry a pokračoval „perestrojkou“ – prestavbou, teda reformou skostnatelého a nefungujúceho sovietskeho hospodárstva a ekonomiky.

Vo viacerých komunistických štátoch východnej a strednej Európy, pod ochranou oceľovej bratskej sovietskej päste, sa tak koncom 80-tych rokov minulého storočia naštartovali spoločenské zmeny, ktoré viedli k pádu diktatúr socialistického východného bloku.

17. novembra, brutálnym zásahom voči pražským študentom, začala revolúcia aj v bývalej Československej socialistickej republike (ČSSR). Ako reakcia sa z disentu okolo Václava Havla, hercov a študentov v Čechách formuje hnutie Občanské fórum (OF), na Slovensku na podobnej personálnej platforme vzniká Verejnosť proti násiliu (VPN).

Porjandova kolkáreň

V jeseni 1989 východní Nemci zo socialistickej NDR masovo emigrujú do Rakúska, 9. novembra padá Berlínsky múr, ktorý desaťročia rozdeľoval Nemecko. 12. novembra sa v Ríme za prítomnosti stoviek „československých“ veriacich kanonizuje Anežka Česká, prorocky prehovorí pápež Ján Pavol II.

Už 16. novembra proti vysokoškolskému zákonu protestujú študenti v Bratislave. Stredná Európa je v dejinnom pohybe, informácie sa rýchlo šíria. V bývalej bardejovskej kolkárni (klube mladých, či M-ku), sa schádza partia okolo Jozefa Porjandu, ktorý tam organizuje akcie a koncerty českých „zakázaných“ pesničkárov a udržiava intenzívne vzťahy z pražským opozičným jadrom.

„Bardejovská VPN-ka sa sformovala v bývalej kolkárni, okolo Jozefa Porjandu.“

Vďaka tomu niekoľko zainteresovaných Bardejovčanov už týždeň pred 17. novembrom tuší, že sa niečo chystá. A pripravuje reakciu. Desať dní po brutálnom zásahu komunistickej polície na pražskej Národní tříde, sa 27. novembra 1989 na námestí Osloboditeľov (dnešné Radničné námestie) v Bardejove spontánne schádza viac ako 10-tisíc ľudí, ktorí podporia celorepublikový, dvojhodinový generálny štrajk. Prehovorí Imrich Kotvan, pracovník štátneho obuvníckeho podniku JAS, vylúčený z KSČ (Komunistickej strany Československa).

Bardejovská VPN

Večer sa v kolkárni schádza ustanovujúce stretnutie budúceho 15-členného prípravného výboru bardejovskej Verejnosti proti násiliu, ďalší protestný míting naplánujú v meste na piatok 1. decembra, na ktorom sa zúčastní aj bratislavský herec Marek Ťapák. Obyvatelia na ňom vyslovujú požiadavku na odstúpenie skompromitovaných funkcionárov OV KSS, ONV a MsNV.

Ešte predtým, v stredu 29. novembra organizuje Jozef Porjanda v športovej hale diskusiu piatich členov budúceho vedenia miestnej VPN-ky s okresným vedením komunistickej strany.

V pondelok 4. decembra predsedníctvo okresnej KSČ odstupuje z funkcií a večer sa v kolkárni pripravuje ďalší, tentoraz prvý organizovaný protestný míting, .

Hovorcom VPN-ky v Bardejove je Vladimír Savčinský, ktorý tak odštartuje svoju politickú kariéru. V obciach bardejovského okresu, ale aj po celom Slovensku, v tom čase spontánne vznikajú ďalšie bunky VPN.

Kam kráčaš Slovensko?

Prvé organizačné štruktúry VPN sa ustaľujú až koncom januára 1990. 26-ročný Savčinský sa stáva členom Republikovej rady VPN za Východoslovenský kraj. V prvých slobodných voľbách po viac ako štyridsiatich rokoch, v júni 1990, ho ako kandidáta VPN, zvolia za poslanca do Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia novovzniknutej Česko-slovenskej federatívnej republiky (ČSFR).

Česko a Slovensko začína ďalšiu éru. Obdobie návratu slobody a nástupu demokracie. Obdobie strihania ostnatých drôtov a otvorenia hraníc. Obdobie ranného kapitalizmu, rozdelenia spoločného štátu, divokej privatizačnej rabovačky a mafiánskych masakrov v 90-tych rokoch. Obdobie neslávneho mečiarizmu, zneužívania tajných služieb a únosu prezidentovho syna.

Obdobie prezliekania kabátov parlamentných aj komunálnych politikov. Obdobie vstupu do NATO a do Európskej únie. Obdobie eurofondov aj obdobie ich rozkrádania. Obdobie Mikuláša Dzurindu, Ivety Radičovej a Róberta Fica. Obdobie nástenkových tendrov a exkluzívnych emisií z platinových sitiek od tety Anky. Obdobie Gorily, Bašternáka, Bžána aj obdobie kše ovania s voličskými hlasmi. Quo vadis Slovensko?