Všetko o spánku od psychológa: Vieme, kedy je nespavosť vážna a čo ukazujú sny

Sny sa spájajú s ľuďmi odjakživa. Najmä v minulosti sa napríklad verilo tomu, že sú akýmsi znamením či výstrahou niečoho, čo sa raz stane. Čo vlastne sú sny? Akú majú funkciu, a dokázali by sme fungovať bez nich?

Čo znamenajú sny?

Ruka v ruke sa spájajú so spánkom. Ten však nie je výsadou každého z nás. Sú medzi nami menej „šťastní“, čo sa možno i túto noc pozerali do stropu, lebo spánok sa pre nich stal akýmsi nedostupným artiklom. Čo vtedy robiť?

Redakcia Dnes24 zisťovala všetko zaujímavé a užitočné u toho najpovolanejšieho. Obrátili sme sa na psychológa Dušana Fábika, ktorý sa venuje detailnejšie výkladu snov a práce s nimi. „V mojom prípade sa snom venujem nielen z terapeutického, ale aj výskumného hľadiska, takže sa to dá považovať za špecializáciu. Dôvod, prečo sa venujem snom, je fakt, že sen je najautentickejší prejav našej psychiky,“ načrtol nám o svojej práci a otvoril takpovediac dvere k tejto téme.

„Sny nemôžeme oklamať ani zásadne ovplyvňovať, a preto nám podávajú objektívny obraz o našom najhlbšom prežívaní. Keď mi klient povie 2 – 3 sny, dokážem získať pomerne presný prehľad o jeho aktuálnom emočnom nastavení, aj viem uvažovať o spôsobe psychoterapeutickej intervencie,“ povedal pre Dnes24 Dušan Fábik.

Článok pokračuje pod fotkou.

Moc snov

Ako pozerá na snívanie psychológ? Čo je to vôbec sen?

Psychológia a zvlášť psychoterapia má k dispozícii množstvo teórií, ktoré ponúkajú odlišné pohľady na význam a funkciu snov. Aktuálne poznatky v teórii snívania nám však preukazujú, že sen slúži na spracovanie emócií a emočných podnetov z bdelosti. Jedná sa o výskumne overený záver, ktorý presadzujú aj odborníci odlišných odborov, vrátane fyziológov či biológov.

Čo by sa asi stalo, ak by sme nedokázali či prestali vôbec snívať?

Sny spracúvajú a konsolidujú naše emócie, takže snívanie primárne prispieva k odľahčeniu ťaživých emócií z bdelého života a zmierneniu emočného stresu. Vďaka tomu sa budíme nielen fyzicky oddýchnutí, ale aj pripravení čeliť ďalším emočným výzvam v priebehu dňa.

Bez snívania by bol človek po niekoľkých dňoch zaplavený množstvom netriedených emócií, ktoré by v prežívaní spôsobovali chaos, stres a úzkosť. Snívaním taktiež posilňujeme emočnú pamäť, ktorá uchováva naše emočné spomienky.

Dokážeme akosi ovplyvniť kvalitu či množstvo našich snov?

Množstvo našich snov nevieme ovplyvniť, pretože všetci snívame v priebehu spánku približne rovnakú dobu. Čo vieme sčasti ovplyvniť je množstvo zapamätaných snov. Výskumy zistili, že frekvencia zapamätaných snov úzko súvisí s vedomým postojom človeka k snom. Pokiaľ sa človek zaujíma o sny, číta o nich, či rozpráva o nich, spravidla si začne aj častejšie zapamätávať sny. Nadnesene povedané, ak si chceme zapamätať sny, stačí sa im venovať.

„Ovplyvniť dokážeme do určitej miery aj obsah našich snov. Pokiaľ sny analyzujeme, porozumieme im a na tomto podklade vykonáme zmeny v našich postojoch či správaní, ovplyvní ich to. Týmto spôsobom je možné veľmi efektívne zápasiť s nočnými morami,“ vysvetľuje psychológ.

Článok pokračuje pod fotkou.

Analýza sna môže pomôcť

Prečo človek v dospelosti menej sníva?

Možno to považovať za prirodzený vývinový proces človeka. Výskumy ukázali, že vyššia frekvencia zapamätaných snov je počas dospievania a s rastúcim vekom táto frekvencia klesá. Ďalším faktorom je intenzita snov. V detstve sú mnohé sny intenzívnejšie, tým pádom si ich lepšie a dlhšie zapamätáme.

Je správne analyzovať naše sny?

Odpovedal by som tak, že to môže byť užitočné. Vďaka analýze snov môžeme zistiť, ktoré problémy alebo oblasti v živote vyvolávajú v našom vnútri najintenzívnejšie emócie. Tým, že sa na tieto oblasti zameriame a aktívne ich začneme ovplyvňovať, zásadne prispejeme k rozvoju svojej osobnosti, rastu aj životnej spokojnosti.

Ľudom sa často sníva, že lietajú, vypadávajú im zuby, niekto ich prenasleduje, stretávajú v snoch svojich živých či mŕtvych… a siahnu po snároch. Ako sa máme na ne pozerať?

Snáre nie sú dostatočne spoľahlivé, pretože nezohľadňujú emočný kontext sna. Iný význam bude mať sen, v ktorom lietam a cítim strach, a iný pokiaľ lietam a cítim radosť. Preto platí, že pre porozumenie našim snom by sme sa mali v prvom rade zamerať na emócie v sne, nie na obsah.

Keď sa niekomu napríklad sníva, že mu vypadávajú zuby, musí si úprimne odpovedať, čo v danom sne cíti. Prežívam tam strach, že som chorý, prežívam hanbu, že nemám zuby alebo smútok, že som ich stratil?

Pokiaľ si podľa slov psychológa uvedomíme, že sme rovnakú emóciu alebo emócie cítili v nejakej nedávnej situácii, zväčša sme objavili kontext, ktorého sa sen týka. „Následne už len stačí uvažovať, akú symbolickú úlohu tam zohráva ten – ktorý snový obraz.“

Článok pokračuje pod fotkou.

Sú medzi nami ľudia, ktorí tvrdia, že si nedokážu po prebudení sny zapamätať, že celé dlhé mesiace nesnívajú alebo vravia, že si už nepamätajú, kedy naposledy snívali. Ako je to možné?

Snívame všetci, len na podklade mnohých fyziologických, osobnostných či vývinových charakteristík sa líšime v zapamätávaní. Medzi fyziologické atribúty sa radí napríklad regionálny prietok krvi v temporálnej oblasti či reaktivita mozgu na podnety. K vývinovým možno zaradiť vek snívajúceho alebo tzv. snovú socializáciu. Tá hovorí o tom, že ľudia, ktorí už v detstve viac rozprávali a počúvali sny, napr. rodičov, si ich aj v dospelosti ľahšie zapamätávajú.

Dôležitý je tiež podľa slov psychológa osobnostný faktor ako vyššie spomenutý vedomý postoj k snom, ale aj mnohé iné faktory ako kvalita spánku či užívanie rôznych liekov.

Tajomstvo dobrého spánku

Ležíme a spánok neprichádza… Dá sa to prekonať bez tabletiek na spanie? Kedy je to už vážne?

Americká psychiatrická spoločnosť uvádza, že závažné symptómy nespavosti nastávajú vtedy, pokiaľ nespavosť spôsobuje významnú nepohodu alebo funkčné narušenie v sociálnej, pracovnej, vzdelávacej či inej dôležitej oblasti života. Za dôležité kritérium sa považuje, pokiaľ sa ťažkosti so spánkom objavujú minimálne tri noci za týždeň a trvajú minimálne tri mesiace. Pokiaľ je nespavosť psychologického pôvodu, tak sa dá prekonať aj bez liekov.

Čo všetko ovplyvňuje kvalitu nášho spánku?

Stotožňujem sa v tomto smere opäť s Americkou psychiatrickou asociáciou, ktorá tvrdí, že kvalita spánku a nespavosť je často spätá so zvýšenou fyziologickou a kognitívnou aktivizáciou, napríklad pod vplyvom stresu alebo úzkosti. Rizikom sú tiež spánkové návyky, ako napríklad trávenie nadmerného času v posteli, nepravidelný spánkový režim, časté podriemavanie či dysfunkčné kognitívne schémy – ako strach z nespavosti, sledovanie hodín pri zaspávaní.

Čím najčastejšie trpia pacienti s poruchami spánku?

Ľudia trpia najčastejšie bežnou nespavosťou, ktorá je pridruženým symptómom iných ťažkostí, zväčša úzkosti. Samotná úzkosť sa obyčajne prejavuje zvýšeným telesným napätím, tlakom na hrudi, bolesťami hlavy, žalúdočnými problémami, niekedy aj závratmi či mdlobami.

Ako vôbec vyzerá praktická pomoc v tomto smere od odborníka?

Ako som spomenul, nespavosť je zväčša prejavom úzkosti alebo stresu, ktoré majú pôvod v našom prežívaní. Primárne sa preto s klientom zameriavame na zníženie intenzity ťaživých emócií v bežnom živote. Pokiaľ sa nám to podarí, spánok sa dostaví sám. Nadmerná snaha o zaspanie totiž potlačí prirodzené mechanizmy zaspávania a problém prehĺbi. Riešenie tohto problému je teda dlhodobá psychologická práca, nie mechanická.