Redaktor Viktor Serebryakov o HRÔZACH z Ukrajiny: Noci v úkrytoch a všade zúfalstvo!

Zdroj: Facebook.com/Viktor Serebryakov

Redaktor Televíznych novín TV Markíza Viktor Serebryakov s kameramanom Matejom Džadoňom odišli na Ukrajinu ešte počas mierového stavu, no vrátili sa späť až počas vojny.

Obaja zažili nebezpečné a mrazivé situácie, ktoré prinášali naživo divákom a po návrate ich opísali počas markizáckeho Telerána.

Najprv pokoj, potom panika

Najprv to podľa nich nevyzeralo na žiaden vážny konflikt. „V prvej chvíli nás to naozaj prekvapilo, pretože sme nevideli žiadnu vojnu. Videli sme ľudí, ktorí išli do práce, autobusy, ktoré jazdili po meste. Panika sa začala prejavovať v priebehu ďalších niekoľkých minút,“ opísal Viktor Serebryakov. Ľudí zachvátila na pumpách, kde sa začali postupne tvoriť kolóny áut.

„Keď to štvrtok (24. február – poz.red.) vypuklo, tak ma Viktor vyhnal a povedal, aby sme skúsili natankovať. Postavil som sa na prvú pumpu, ktorú som našiel na internete. Trvalo dve hodiny, kým som natankoval,“ opisuje Matej Džadoň.

„A to hovoríme o prvých hodinách vojny. Tá panika prišla neskôr, bola oveľa, oveľa väčšia“ vraví jeho kolega.

Takýto útok ho prekvapil

Putinov krok čiastočne prekvapil aj ostrieľaného redaktora. Serebryakov otvorene priznal, že ešte pred vypuknutím ostrého konfliktu si z toho, čo videl a počul, „poskladal obraz vojny“, ale rozhodol sa, že predsa ešte vyčká.

„Potom som si povedal, nejdem siať paniku,“ a povedal si, že správu o stave krajiny môže spracovať aj na ďalší deň. To však bol 24. február 2022, ktorý sa navždy zapísal do histórie ako deň, ktorý zmenil starý kontinent.

Napriek tomu, sa Serebryakov domnieval, že Putin zareaguje inak. „Aj v tej chvíli, keď som písal správu, som bol presvedčený, že Rusko zaútočí maximálne v hraniciach tých oblastí, na ktoré si nárokujú separatisti.“

„Myslím si, že práve pre toto, to bol pre Ukrajincov šok,“ vysvetľuje Viktor Serebryakov.

Rybári bez stresu?

Slováci tam zažili aj kurióznu situáciu. Neďaleko ostreľovania stretli rybárov, ktorí stáli na brehu a ukazovali im miesta, kde prebiehali boje a prechádzali sanitky. „Oni ďalej chytali ryby,“ šokuje Serebryakov.

„Panika prebehla asi poobede, keď ľudia videli, že Rusi útočia na Kyjev, a vtedy ľuďom v celej krajine došlo, že tá vojna bude všade, že nebudú mať kam utekať, a zrejme to aj spustilo tie veľké kolóny áut, ktoré začali smerovať na západ,“ opisuje Serebryakov.

„Jednoducho videli, že sa nemajú vo vlastnej krajine, kde ukryť,“ myslí si redaktor.

Prezliekajú sa za policajtov

Slováci však zažívali v aute krušné chvíle. Prechádzali cez rozbité cesty, ktoré podľa ich slov pripomínali „blato uprostred poľa.“ Džadoň zároveň vysvetľuje, že 600-kilometrovú trasu zdolali za 20 až 25 hodín. „Mali sme premiéru aj 100 kilometrov za štyri hodiny,“ doplnil.

Na ceste sa tvorili zápchy a dlhé kolóny, pričom situácia sa vyostrila natoľko, že zažili i muža, ktorý vystúpil z auta spolu so spolucestujúcimi, a potom začal blokovať pruh v opačnom smere, aby ich nemohol nikto predbehnúť.

Vyhrážal sa vlastnou zbraňou, a ak ich predsa len chcel niekto predbehnúť, vravel, že ho zastrelí.

Okrem toho museli Slováci ostať v strehu, a to nielen pre napätie či zlé cesty. Niektorí sa totiž rozhodli, že využijú situáciu a zarobia na nešťastí iných.

Džadoň zároveň prezradil, pred čím ich domáci vystríhali: „Dávajte si pozor, ľudia sú prezlečení za policajtov, zastavujú autá a vykrádajú ich.“

„Hovorilo sa o tom, že vám nechajú auto, ale ukradnú peniaze,“ vysvetľuje Serebryakov a opisuje, že preto sa rozhodli, že časť peňazí schovajú, ak by predsa k takej situácii prišlo.

Nedokážu spať

Ukrajinci sa zároveň Slovákom zdôverili, že nateraz vnímavú citlivo akýkoľvek šum. Dvojica zo Slovenska to nedokázala pochopiť, bol to pre nich skôr „abstraktný pojem“. To sa však zmenilo potom, čo dorazili do Mariupoľu, kde to zažili. „V diaľke sme počuli výbuchy, a vtedy sme pochopili, aké to je,“ opisuje Serebryakov.

Ako to prežívajú? Obyvateľov Ukrajiny dokáže vystrašiť zvuk, podľa slov redaktora „vyskakujú“ pri každom ruchu, otvárajú okná a počúvajú, či niekde niečo nevybuchlo, alebo či sa k nim niečo nepresúva.

Prekvapila ich stará technika

Zazreli ruskú techniku? I keď neprechádzali ich zónou, mohli si obzrieť časť ukrajinskej vojenskej infraštruktúry. Tá redaktora prekvapila. „Narazili sme na ukrajinskú vojenskú techniku… Prekvapil ma stav… síce bojujú, ale ten stav,“ a Serebryakov opisuje, že zazrel približne 70-ročnú až 80-ročnú vojenskú techniku.

„Oni (vojaci, poz.red.) veľakrát vyšli na kopec a museli si dať pauzu, aby to vychladlo,“ opisuje takto Serebryakov ukrajinskú techniku v akcii.

Emotívny živý vstup

Pred pár dňami sa chlapci prihlásili divákom Markízy z malého mesta Alexandria, v ktorom miestni obyvatelia odpočítavali hodiny do ruských útokov.

„Z miestnych ľudí je už veľmi cítiť pesimizmus. Keď sme sa pristavili v asi jedinej otvorenej reštaurácii, čašníčke sa výrazne triasli ruky. Vysvetlili nám, že toto mesto sa nachádza veľmi blízko vojenských skladov a obyvatelia očakávajú, že mesto bude pod paľbou ruských vojakov,“ uviedol v živom vstupe hlavných správ Serebryakov.

Redaktor následne opísal zážitky z ostatných hodín, pri ktorých sa mu už zlomil hlas. Čo je pochopiteľné, keďže sám má malú dcérku, ktorá sa jemu a jeho partnerke, moderátorke Michaele Kickovej, narodila v októbri 2020.

A opisovať emotívne rozlúčky rodín, keď otcovia nesmú opustiť Ukrajinu, dá zabrať každému. S kameramanom nakrúcali aj situáciu na železničných staniciach, kde ľudia v húfoch opúšťali svoje domovy a najbližších.

„My sami sme mali slzy na krajíčku. Bolo veľmi ťažké vidieť, ako ľudia vo veľkých húfoch, v tisícoch utekajú a snažia sa dostať do vlakov. Majú pobalený celý svoj život v tých kufroch a otcovia sa veľakrát… prepáčte… a otcovia sa lúčia so svojimi manželkami a deťmi a snažia sa nejako vyrovnať s touto situáciou,“ priznal svoje pocity chlapsky Viktor.