RADÍME: Čo s neželaným či nevyhovujúcim darčekom?
Nevyhovujúce darčeky, ktoré ľudia našli pod vianočným stromčekom, nemusí byť také jednoduché vrátiť. Ak boli kúpené v klasickom kamennom obchode.
V prípade takýchto výrobkov totiž neplatí pre predávajúcich povinnosť prijať nepoužitý tovar späť. Všetko závisí od ich dobrej vôle. Väčšina obchodníkov si ale podľa predsedníčky Fóra spotrebiteľov (FS) Marty Černej určí, že do istého termínu je možné tovar vrátiť.
Ľudia by však mali pamätať na to, že výrobok treba vrátiť v pôvodnom obale, neporušený a s dokladom o kúpe.
Obchodníci sú však v takýchto prípadoch skôr ochotnejší vymeniť výrobok za nejaký iný, než ako by mali vrátiť späť peniaze. Sú však tovary, ktoré sa vôbec nemôžu vrátiť. Napríklad CD alebo DVD nosiče či knihy.
V tomto prípade totiž hrozí, že si ich kupujúci už skopíroval, alebo prečítal. Alebo aj výrobky, ktoré obchodníci neberú späť z hygienických dôvodov, napríklad spodnú bielizeň.
Nákup cez internet
Vianočný darček kúpený cez internet, ktorý sa obdarovanému nepáči alebo mu nevyhovuje, možno vrátiť späť do 14 kalendárnych dní. A to bez udania dôvodu. Umožňuje to zákon, keďže takýto tovar si kupujúci nemohol predtým vyskúšať priamo na mieste.
Ak si teda človek vyzdvihol tovar napríklad v piatok 23. decembra, môže odstúpiť od zmluvy s internetovým obchodom až do 6. januára budúceho roka a dostane naspäť peniaze.
Predávajúci mu je totiž povinný vrátiť všetky platby, ktoré od neho prijal. A to vrátane nákladov na dopravu, dodanie či poštovné. No iba náklady na ten najlacnejší a najbežnejší spôsob dodania, ktorý má internetový obchod v ponuke. Predtým mu kupujúci musí odoslať výrobok späť, financie na doručenie si hradí sám.
Výnimky pri e-shopoch
V rámci tejto štrnásťdňovej lehoty má pritom človek právo si darček rozbaliť a odskúšať ho podobným spôsobom, ako je to obvyklé pri nákupe výrobku v klasickom kamennom obchode.
Kupujúci však podľa výkonného riaditeľa Slovenskej asociácie pre elektronický obchod (SAEC) Jozefa Dvorského zodpovedá za zníženie hodnoty tovaru ak s ním zaobchádza nad rámec takéhoto odskúšania a je povinný uhradiť predávajúcemu rozdiel medzi kúpnou cenou tovaru a hodnotou tovaru v čase odstúpenia od kúpnej zmluvy, prípadne náklady na uvedenie tovaru do pôvodného stavu.
„Ak si teda niekto kúpi v internetovom obchode fotoaparát tesne pred dovolenkou, nafotí tisíc záberov a po dvoch týždňoch sa ho rozhodne vrátiť, nemal by byť prekvapený, že to nebude považované za odskúšanie tovaru, ale za jeho bežné používanie a vrátenie bude spojené s povinnosťou finančnej kompenzácie kupujúceho predávajúcemu,“ uviedol príklad Dvorský.
Pri vrátení výrobku kúpeného cez internet však exituje niekoľko výnimiek. Podľa Dvorského napríklad nemožno vrátiť späť tovar, ktorý bol vyrobený podľa osobitných požiadaviek, alebo je určený osobitne pre jedného spotrebiteľa.
„Ide o tovar, ktorý bol vyrobený na mieru podľa požiadaviek zákazníka, alebo ho internetový obchod nemá v ponuke, ale dohodol sa so zákazníkom, že mu ho obstará,“ opísal Dvorský.
Môže to byť napríklad šperk, ktorý ponúka internetový obchod v zlatom prevedení, ale zákazník preferuje rovnaký šperk z platiny. Pokiaľ ho teda internetový obchod nemá bežne v ponuke, ale na žiadosť zákazníka mu ho zabezpečí, nie je možné takýto tovar vrátiť.
Nie všetko zreklamujete
Nemožno tiež vrátiť CD či DVD nosiče alebo počítačové programy, ktoré si kupujúci rozbalil. Ale napríklad ani noviny, časopisy alebo služby, ktoré si ľudia cez internet kúpili a tieto boli so súhlasom kupujúceho poskytnuté pred uplynutím 14-dennej lehoty.
Možnosť vrátenia sa nevzťahuje ani na zmluvy o ubytovaní, doprave alebo stravovaní, kde sa predávajúci zaväzuje poskytnúť ich v dohodnutom čase alebo lehote. Ide napríklad o wellness a relaxačné pobyty, víkendové pobyty či vyhliadkové lety balónom.
Tovar kúpený cez internet môže pritom vrátiť len fyzická osoba nepodnikateľ, ktorá spĺňa definíciu spotrebiteľa a nie právnická osoba. „Niektoré veľké internetové obchody však umožňujú v rámci svojej marketingovej politiky vrátiť tovar aj v takomto prípade, ale zákazník na to nemá právny nárok,“ doplnil Dvorský.
Tieto pravidlá sú podľa jeho slov prevzaté z legislatívy Európskej únie a platia na 100 % len v prípade, ak ľudia darčeky nakupovali v slovenských internetových obchodoch, prípadne v obchodoch z členských krajín EÚ. Teda, ak daný obchod prevádzkuje slovenská firma, ktorá je registrovaná v slovenskom obchodnom registri.
Niektoré obchody môžu mať svoje stránky v slovenčine, ale ich sídlo môže byť napríklad v severnej Amerike. „V takýchto prípadoch sa na internetový obchod nevzťahuje slovenská legislatíva, ale legislatíva príslušnej krajiny, ktorá môže byť diametrálne odlišná," dodal Dvorský.
Ilustračné foto
