Prechádzame na letný čas: Ručičky hodiniek sa posunú z druhej hodiny ráno na tretiu
V noci zo soboty na nedeľu budeme posúvať ručičky na hodinkách. Znamená to, že ľudia si pospia o hodinu kratšie.
Na Slovensku a v ďalších krajinách Európskej únie začne v nedeľu 27. marca platiť letný čas. Hodinky sa budú posúvať z 02.00 h stredoeurópskeho času (SEČ) na 03.00 h stredoeurópskeho letného času (SELČ).
Znamená to, že v noci zo soboty na nedeľu budú ľudia spať o hodinu kratšie.
SELČ bude trvať od 27. marca do 30. októbra 2022.
Zmena času
Myšlienka zmeny času sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willet v roku 1907 v eseji The Waste of Daylight (Mrhanie denným svetlom).
Letný čas sa v niektorých európskych štátoch zaviedol počas prvej i druhej svetovej vojny. V Československu začal platiť od roku 1979. K prijatiu tohto opatrenia prispela aj energetická kríza v tomto období. Hodinky sa posúvali v prvú aprílovú sobotu o polnoci. Od roku 1981 počas posledného marcového víkendu. Letný čas sa potom končil počas posledného septembrového víkendu, o 01.00 h v noci zo soboty na nedeľu.
Neskôr sa zmena času presunula na 02.00 h v noci (na jar) a 03.00 h (na jeseň), pretože v tomto čase najmenej ovplyvňuje dopravu, predovšetkým železničnú. Od roku 1996 Európska komisia predĺžila obdobie letného času každoročne od posledného marcového víkendu až do posledného októbrového víkendu.
Striedanie času
Striedanie času sa malo naposledy uskutočniť v roku 2021, ale napokon zmena zostáva v platnosti najmenej do roku 2026. Letný čas mal totiž už od svojho zavedenia aj odporcov. Viaceré občianske i politické iniciatívy sa dožadovali prehodnotenia tohto zvyku. Európska komisia (EK) preto zorganizovala v období od 4. júla do 16. augusta 2018 verejnú konzultáciu o striedaní času v členských štátoch EÚ. V nej odpovedalo 4,6 milióna obyvateľov, z nich 84 percent sa vyslovilo proti striedaniu času.
Na návrh EK schválil Európsky parlament 26. marca 2019 smernicu, podľa ktorej sa mala zmena času uskutočniť naposledy v roku 2021. Smernica nechala členským štátom Únie možnosť rozhodnúť sa buď pre celoročný stredoeurópsky alebo stredoeurópsky letný čas. Jednotlivé štáty sa však zatiaľ nerozhodli a otázku odsunula aj pandémia nového koronavírusu.
Vláda Slovenskej republiky 14. decembra 2021 schválila zavedenie striedania času na roky 2022 – 26. Letný čas sa bude začínať i končiť vždy v nedeľný deň. Tento rok sa začne 27. marca a skončí sa 30. októbra. V roku 2023 sa začne letný čas 26. marca a skončí 29. októbra.
Hlavným argumentom v prospech striedania času je efektívnejšie využívanie denného svetla – v lete vo večerných hodinách a cez zimu zasa ráno.
Napríklad na Slovensku zapadá slnko po 19.00 h od konca marca až do polovice septembra SELČ, teda takmer pol roka. V Bratislave je to presne 173 dní. Bez letného času by počet dní so slnečným svitom po 19.00 h klesol na 113. Pri celoročnom letnom čase by zasa slnko od poslednej dekády novembra až do polovice februára vychádzalo po ôsmej hodine, v januári až okolo 08.30 h.
Nočné vlaky
Zmena času sa dotkne dvoch vlakov. Informoval o tom hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) Tomáš Kováč.
Vlaky premávajúce v tomto čase prídu do konečnej stanice o hodinu „neskôr“, hoci v skutočnosti pôjdu podľa platného cestovného poriadku. Týka sa to dvoch nočných spojov. Konkrétne ide o rýchlik, ktorý má odchod z Humenného o 21.54 h a do Bratislavy by mal doraziť o 5.49 h. Ide tiež o rýchlik, ktorý z Bratislavy odchádza o 22.57 h a do Humenného má plánovaný príchod o 6.33 h. Oba prídu zmeškané do 60 minút.
Kováč zároveň dodal, že na tratiach susedných železníc budú podobne ovplyvnené jazdy nočných vlakov. Vlaky, ktoré vchádzajú na Slovensko po 3.00 h, pôjdu už podľa letného času.