Počas karantény fotil ľudí za oknom. Zábery zožali v prestížnej súťaži obrovský úspech!
Rišo sa fotografii venuje 10 rokov. S objektívmi sa zoznamoval úplne sám. Rozprávali sme sa s trojnásobným víťazom prestížnej fotografickej súťaže.
Škola pre Richarda Dömösa nikdy nebola dostatočne motivujúca, a tak počas celého dospievania vytrvalo hľadal vhodný spôsob sebavyjadrenia sa. Skúšal kresliť aj maľovať, náhoda ho nakoniec priviedla k fotografii.
Dnes je z neho profesionál a tohtoročný trojnásobný víťaz prestížnej súťaže Slovak Press Photo.
Rišo sa fotografii venuje už 10 rokov. Za ten čas má na svojom konte spoluprácu na digitalizácii kultúrneho dedičstva, spolupracoval so Štúdiom 727 a vyskúšal si aj prácu so špeciálnym Bolt robotom. Momentálne pôsobí ako líder fotografov vo firme Artzenal, kde pomocou fotogrametrie vytvára virtuálnu realitu do počítačových hier či filmov, externe fotí aj pre Red Bull.
Učarovala mu fotografia
K fotografovaniu sa Rišo dostal počas strednej školy, kedy si od spolužiaka kúpil obyčajný kompaktný fotoaparát za pár korún. Začal fotiť a fotenie sa rýchlo stalo jeho veľkou vášňou. „Bolo to až neuveriteľné, že zrazu som tu a fotím, fotím a fotím. Zistil som, že fotkou sa toho dá strašne veľa ukázať. Raz som bol u kamaráta, mal knihu od Helmuta Newtona. Keď ju som otvoril, pochopil som, že toto je to, čo chcem robiť,“ spomína Richard.
S fotoaparátmi a objektívmi sa Richard zoznamoval úplne sám. Za zarobené peniaze z rozvozu pizze si časom kúpil lepší fotoaparát a fotil ďalej.
„Keď som prišiel domov, že budem fotograf, všetci sa chytali za hlavu, že zase nejaká ďalšia vec. Ale tentoraz som vydržal. Fotil som veľa a na sociálnych sieťach sa mi dostávalo pozitívnej odozvy,“ pochválil sa pre Dnes24.sk Rišo.
Napriek tomu začiatky ľahké neboli. „Veľa som fotil. Bolo aj obdobie, kedy som rozmýšľal, či to vôbec má zmysel. Robil som niečo, čo ma baví, no neboli z toho peniaze. V tom čase ma našťastie podržala rodina. Povedali „Richard, vydrž!“, lebo už videli, že asi to má význam. Obrovská podpora a pochopenie sa mi dostávajú aj od priateľky. Kvôli mojej vyťaženosti v práci spolu netrávime toľko času, koľko by sme chceli,“ hovorí.
Článok pokračuje pod galériou.
Víťazná kategória „portrét“
Splnený sen
Časom sa ukázalo, že vytrvalosť a trpezlivosť sa vyplatili. „Bolo mojím snom mať jedného dňa fotku v Slovak Press Photo. Prvýkrát som sa do súťaže zapojil v roku 2017, po návrate z Austrálie, kde vznikla fotka bezdomovca na ulici. Dostala sa až do finále,“ spomína Richard na svoj prvý úspech.
Napriek tomu, že fotka nevyhrala, nevzdával to. Zapojil sa aj v roku 2018 a 2019, vždy so samostatnou fotkou vo finále.
Tento rok sa konečne dočkal zaslúženého víťazstva, a to hneď v troch kategóriách.
„To, že som vyhral, som sa dozvedel pri dronovaní. Okamžite som musel pristáť, pretože som sa trochu roztriasol, od radosti som sa už nevedel sústrediť,“ spomína Richard. Práve tohtoročné víťazstvá považuje za svoj najväčší doterajší úspech.
Článok pokračuje pod galériou.
Víťazná kategória „reportáž“
Porazil konkurenciu
Do súťaže sa tento rok registrovalo 203 fotografov, ktorí poslali celkovo 1 827 snímok, z toho 183 sérií. Napriek veľkej konkurencii sa Richardovi podarilo získať víťazstvo v kategórii reportáž, portrét a šport, čím sa stal najúspešnejším fotografom tohto ročníka!
Víťazná fotka v kategórii šport vznikla na slnečných hodinách v Petržalke s BMX jazdcom Michalom Kovačovičom. Nápad na sériu fotiek zo záchranky, ktorá vyhrala v kategórii reportáž, zase skrsol na pive. „Priateľka má v RZP Turčianske Teplice kamaráta záchranára, s ktorým som v sanitke strávil 24 hodín oblečený ako záchranár. Séria fotiek karanténa, ktorá vyhrala v kategórii portrét, vznikala v marci až apríli, keď pandémia vrcholila a všetci sme boli zavretí doma. Napadlo mi, že vybehnem a budem fotiť kamarátov, rodinu a známych. Chodil som v rúšku, dezinfikoval blesky a fotil. Vôbec som s nimi nebol v kontakte, boli za sklom okna. Len som im podal blesky do izby a fotil som ich cez okno,“ hovorí tohtoročný trojnásobný víťaz s tým, že ani jeden z jeho víťazných projektov nebol platený.
„Všetko to boli veci, ktoré som robil pre seba. Fotky som nikam nedával, čakal som s nimi na túto súťaž. Ani vo sne by mi nenapadlo, že budú mať taký úspech,“ dodáva Richard.
„Toto víťazstvo pre mňa znamená veľa. Zvýšilo hodnotu môjho mena. Je to také zadosťučinenie toho celého, čo robím. Je paradox, že som sa tam dostal aj napriek tomu, že nie som novinársky fotograf,“ dodal.
Rišovi sa jeho veľký sen splnil. Považuje sa za živý dôkaz toho, že keď v seba človek verí, dokáže aj nemožné. „Dôležité je pozitívne myslenie. Človek sa nesmie opúšťať. Akonáhle začne mať negatívne myšlienky a opakovať si, že sa to nedá, naše podvedomie tomu uverí a stane sa tak, ako sme si to nevedomky nastavili. Preto sa treba trpezlivo držať pozitívnych myšlienok a ísť si za svojimi cieľmi,“ uzavrel Richard.
Prezradil nám tiež, že úspechom v Slovak Press Photo nekončí. Najbližšie má namierené na Czech Press Photo a World Press Photo. Držíme palce!
Víťazná kategória „šport“