Mira má JEDINÚ jazykovku s ARABČINOU: Záujem o ňu stúpa! Je za tým aj láska žien k Arabom?
Miroslava Šufáková sa pred rokmi rozhodla zariskovať. Hoci je konkurencia na trhu jazykových škôl pomerne široká, vybrala sa vykročiť do veľkého neznáma. A to nielen v súkromí, ale aj v biznise.
Miluje cudzie jazyky, rada cestuje, nebojí sa výziev a tak ako ona sa učí novým veciam, vďaka nej sa mnohí Slováci naučili rýchlejšie ich vysnívanú reč.
Miroslava Šufáková vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo a práve toto náročné vzdelanie sa rozhodla zúročiť aj vo svojom biznise. Keď otvorila svoju jazykovú školu, „bežné“ cudzie jazyky jej nestačili a tak premýšľala, v čom by bola iná. Keďže miluje arabské krajiny a inklinuje aj k tomuto jazyku, rozhodla sa zariskovať. Priniesť Slovákom aj tento jazyk? Prečo nie! Mnohí jej nápadu však neverili, no ona sa napriek tomu nedala odradiť.
V rozhovore s Miroslavou Šufákovou, majiteľkou jazykovej školy sa dočítate:
- Ako sa ujala arabčina medzi Slovákmi?
- Je arabský jazyk pre nás náročný?
- Kto sa o tento jazyk zaujíma?
- Aké výhody tento jazyk prináša?
Kedy a ako vznikol nápad s arabským jazykom v rámci vašej jazykovky?
Keď som vyštudovala anglický a ruský jazyk na vysokej škole, vedela som, že ich chcem zúročiť inak, ako tlmočením. Cudzie jazyky doslova milujem a mám aj zároveň akúsi vášeň učiť druhých. Založila som preto jazykovú školu v Bratislave, ktorá ponúka štandardné cudzie jazyky. Cítila som, že to chce niečo viac a keďže pred X rokmi som aj súkromne rada cestovala po arabských krajinách a sama som sa chcela naučiť arabčinu, povedala som si, že to je ono! Že sa ju pôjdem učiť a zároveň ju budem Slovákom ponúkať v mojej jazykovke.
Nájsť native speakra (hovoriaceho rodnou rečou, pozn. red.) na Slovensku, ktorý by zároveň vedel učiť iných, nie je ľahké. Ako ste začali?
V roku 2019 som kvôli arabčine odišla do Káhiry, kde som sa zoznámila s uznávaným egyptským vysokoškolským pedagógom Alim Afifim. Slovenský a egyptský vzdelávací systém sú predsa len odlišné, no s ním sa mi úžasne spolupracovalo. Tam aj vznikol nápad, že ak mám učiť Slovákov arabský jazyk, musím im ho priblížiť čo najviac k nášmu spôsobu porozumenia a výučby. Nájsť dobrú učebnicu arabčiny pre Slovákov je veľký problém. A tak sme s Alim dva roky pracovali na našej vlastnej učebnici arabského jazyka, ktorá je na našom trhu unikátna. Je, samozrejme, v angličtine, keďže vznikla v spolupráci s ním a učíme z nej aj cudzincov. Čo je aj plus, pretože kto sa u mňa učí arabsky, zlepšuje si aj angličtinu. Do konca roka by som rada dokončila jej slovenskú verziu.
Čiže okrem vás ju vyučujú aj arabskí lektori?
Áno, samozrejme. Za desať rokov sa vystriedali viacerí, pretože učiť jazyk iných chce veľa trpezlivosti, zručnosti a aj odbornosti. Snažíme sa kurzy robiť interaktívne, zaujímavé, dopĺňame ich o videá, nahrávky s egyptským dialektom a podobne. Začiatočníkov učím ja, neskôr ich už preberá arabsky hovoriaci lektor.
Je to ťažký jazyk alebo sa dá ľahko naučiť. Prípadne za aký čas sa už človek slušne dorozumie?
Je to veľmi individuálne. Sú študenti, ktorým to ide veľmi ľahko, iným ťažšie. Arabčina nie je len o čítaní sprava doľava. Napríklad tvar písmena sa mení podľa toho, či sa znak nachádza na začiatku slova, v strede slova, na konci slova, alebo stojí samostatne. Nemá ani veľké a malé písmená, má len tri samohlásky, rovnako aj časy. Ako pri všetkom, aj pri jazykoch je dôležitá motivácia a chuť učiť sa. Rekordérom je študent, ktorý v mojej jazykovke absolvoval osem levelov výučby, čo sú dva roky a rozpráva plynule. Arabčina má jednoduché pravidlá, v porovnaní so slovenčinou je jednoduchšia.
Článok pokračuje pod fotografiou.
Arabčina je oficiálnym jazykom v 26 krajinách, hovorí ňou vyše pol miliardy ľudí a má svoje dialekty. Vy vyučujete ktorý?
Každá arabská krajina má svoj vlastný dialekt. Učíme spisovnú arabčinu. V komunikačných prostriedkoch, knihách a na školách sa používa fusha, spisovná arabčina, ktorá je nositeľkou arabskej kultúry a islamu. S touto sa dorozumiete v ktorejkoľvek arabskej zemi, aj keď ju aj samotní Arabi považujú za archaizmus. Hovorová arabčina je pre bežný život dôležitá, základom štúdia a vôbec oficiálnych rokovaní je však spisovná.
Čo motivuje Slovákov chcieť hovoriť po arabsky? Kto sa k vám najčastejšie hlási?
Je to rôznorodé. Niekto to berie iba ako niečo nové do života a má čas a chuť naučiť sa arabčinu. Potom sú tu ľudia, ktorí buď už pracujú v arabských krajinách v rôznych odvetviach, alebo tam idú pracovať a žiť. Potom sú to aj Slovenky, ktoré majú za partnerov alebo manželov Arabov a chcú vedieť ich jazyk. Takže áno, často sa prihlásia na arabčinu na podnet novej známosti :-) Nájdu sa aj takí, ktorí roky cestujú na dovolenku do Egypta a chcú sa jazyk naučiť.
Plánujete otvoriť kurzy aj iného orientálneho jazyka?
V poslednom čase ma zaujalo Turecko a registrujem aj dopyt Slovákov o kurzy tureckého jazyka. Táto krajina je podobne ako Egypt lákavou destináciou či už kvôli seriálom, ktoré sú u nás populárne, alebo jej kultúrou. Podobne ako arabčina, aj tento jazyk má veľkú perspektívu do budúcna, ktorý vám môže otvoriť dvere do pracovného sveta.