Ikonické slovenské dominanty naraz ZHASNÚ: Tvrdý odkaz pre vládu!

V utorok 15. februára sa zahalia do tmy desiatky slovenských hradov, zámkov či historických budov. Výnimkou nebudú ani také dominanty, akými sú napríklad Slavín, Oravský hrad či Zvolenský zámok.

Zoznam pamiatok zapojených do protestnej akcie zverejnila organizácia Čierne diery, ktorá sa zaoberápropagáciou priemyselnej architektúry a zabudnutými miestami Slovenska. Organizácia tak chce podporiť pamiatkarov, ktorí otvorene kritizujú nový návrh stavebného zákona.

Čo všetko zhasne?

„Spojili sme sa v ich mene, aby sme ich podporili – ochrancovia kultúrneho dedičstva, správcovia hradov, vlastníci a správcovia pamiatok, mestá a obce, archeologičky, architektky, akademičky a ďalšia odborná verejnosť,“ uvádza združenie Čierne diery.

Ako gesto podpory sa v utorok o siedmej večer zhasnú svetlá alebo vyvesia čierne vlajky na ikonických pamiatkach, klenotoch na Zozname svetového dedičstva UNESCO a mnohých ďalších stavbách po celom Slovensku.

Organizácia zverejnila tiež zoznam pamiatok, ktoré sa do protestnej akcie zapoja. Ako však dodáva, ten nemusí byť kompletný a do utorka sa doň môžu pridať ďalšie dominanty:

• Banská Štiavnica – Kalvária (UNESCO)
• Banská Štiavnica – Nový zámok (UNESCO)
• Bardejov – Historická mestská radnica (UNESCO)
• Spišský hrad (UNESCO)
• Banská Bystrica – Barbakan
• Banská Bystrica – Historická mestská radnica
• Banská Bystrica – Kostol nanebovzatia Panny Márie
• Bratislava – Historická mestská radnica
• Bratislava – Hrad Devín
• Bratislava – Michalská veža
• Bratislava – Mirbachov palác
• Bratislava – Radničná veža
• Bratislava – Rómerov dom
• Bratislava – Slavín
• BUudatínsky hrad
• Hrad Beckov
• Hrad Revište
• Hrad Strečno
• Hrad Uhrovec
• Kaštieľ Strážky
• Katarínka – Kláštor svätej Kataríny
• Oravský hrad
• Ružomberok – Liptovské múzeum
• Ružomberok – Galéria Ľudovíta Fullu
• Zvolenský zámok

Kritika pamiatkarov

V súvislosti s témou návrhu nového zákona sa ešte v januári (24. 1.) stretli zástupcovia Pamiatkového úradu SR a všetkých krajských pamiatkových úradov (KPÚ).

Pamiatkari vtedy prerokovali a zhodnotili návrh nového stavebného zákona, časti, ktoré sa v ňom bezprostredne týkajú ochrany kultúrneho dedičstva. Kritizovali, že návrh vznikol bez akejkoľvek konzultácie s pamiatkarskou obcou. Najviac rezonovalo navrhované rozbitie súčasného jedného stavebného úradu a prenesenie jeho kompetencií na niekoľko štátnych inštitúcií.

Špeciálnymi stavebnými úradmi sa majú takto stať aj krajské pamiatkové úrady, pričom v niektorých oblastiach kultúrneho dedičstva budú v pozícii stavebného úradu s kompetenciou povoľovania stavieb a v ďalších oblastiach bude ich vyjadrenie jedným z podkladov pre iný stavebný úrad. Podľa nich tak KPÚ okrem iného pribudne agenda, na ktorú nemajú odborných zamestnancov.

„Ochrana kultúrneho dedičstva je množstvo špecializovaných činností, ktoré sa pri obnove musia koordinovať tak, aby pamiatka obnovou nestratila na svojej hodnote. Koordináciu od zámeru, cez prípravnú fázu, projektovú fázu a realizáciu musí robiť odborník – pamiatkar. Takúto prácu stavebný úrad nevykonáva,“ upozornila vtedy riaditeľka trnavského KPÚ Gabriela Kvetanová.

Pridali sa ďalší

Voči novele okrem pamiatkarov vzniesli pripomienky aj ďalšie organizácie či odborná verejnosť. Reč je napríklad o Slovenskej archeologickej spoločnosti, združení Zachráňme hrady či Združení miest a obcí Slovenska (ZMOS).

„Združenie miest a obcí Slovenska naďalej trvá na svojich zásadných a principiálnych výhradách a je presvedčené, že stavebná legislatíva potrebuje také parametre, ktoré pomôžu samosprávam, ich obyvateľov a rovnako aj investorom,“ uviedol v januárovom stanovisku združenia ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.

Foto: ilustračné